V nejednej chladničke i mlieko skyslo. Vtáci lietali pomalšie, vetry ustali, dokonca električka na Hlavnú stanicu v Bratislave sa ani nepohla. Všeobecný zármutok prehlboval pri tom všetkom fakt, že poslankyňa NR SR ešte tak pred pol druha rokom v strane SDKÚ bola, len z nej tak akosi náhle prešla do úplne inej strany Most-Híd. Až činnosť v tejto novej strane jej, podľa jej vlastného vyjadrenia, umožní „pomenovať stav Slovenska“.
Pripadá mi to nesmierne zaujímavé, lebo pohľad z takpovediac druhej politickej strany na prvú politickú stranu prináša istotne aj určitý nadhľad a objektivitu, ktorú človek zotrvávajúci iba v jednej strane nikdy nemôže nadobudnúť. Napokon tak nejako to vyjadruje i prastaré príslovie: „Len prelietavá včela nazbiera medu!“ Veru je to tak! Už iba tradičné včelárstvo nám umožní pochopiť dianie v slovenskom parlamente, v ktorom je to neraz ako v úli.
Mnohí poslanci tam veru preletujú zo strany na stranu, aj keď – podľa celkom nesprávneho názoru mnohých laických pozorovateľov spomedzi prostého ľudu – sú to vo všeobecnosti ani nie tak usilovné včely, ale oveľa častejšie iba pekné kvietka.
Nuž vo svete slobody si často príčiny a účinky celkom voľne zamieňajú poradie i miesto, ale nejako ich za to karhať by bolo nespravodlivé a ešte by to znamenalo aj popierať samotný tento svet a jeho slobodné dimenzie. V tomto zmysle treba zvážiť, že zánik každej politickej strany je obrovskou perspektívou pre iné strany, z ktorých mnohé doteraz azda ešte ani nevznikli.
Otázkou teda je, či je povzdych pani poslankyne celkom adekvátny, lebo strana SDKÚ ešte úplne nezanikla, má dokonca aktívneho a nanajvýš funkčného predsedu Pavla Freša. Ten podľa jeho vlastných vyjadrení evidentne vyhráva všetko, čoho sa chytí. Pri súčasnej tendencii má SDKÚ možnosť priblížiť sa počtom členov k OĽaNO, ktorá ich má vraj až štyroch. Treba tiež vidieť, koľko strán SDKÚ počas svojho postupného rozpadu doslova obohatila. Nielen o nových členov, no aj o myšlienky a schopnosti, ktoré vždy tak nejako putujú s nimi, až sa napokon ukáže, že sú vhodné takmer pre každú stranu.
Človek sa potom čuduje ako napríklad také hnutie ako KDH mohlo doteraz vôbec jestvovať a pôsobiť bez takej významnej osobnosti z OĽaNO, akou je Alojz Hlina. Veď jeho idey a schopnosť presadzovať ich pozná každý. A je v tom neúnavný. V tomto zmysle nemožno SDKÚ nič vyčítať. Veď ak tomu rozumiem správne, už dvaja jeho členovia vo vládnych štruktúrach pomáhajú riadiť natoľko úspešný štátny útvar, akým je susedná Ukrajina. Takže, ak našich politikov chcú silou-mocou aj v zahraničí, nemuselo by to pre nás predstavovať až taký veľký problém. Niekedy mám dojem, že to najlepšie vystihol nemecký štátnik Otto von Bismarck: „So zákonmi je to podobné ako s párkami. Je lepšie, keď nevidíme, ako sa robia.“