Porovnania zohľadňujú paritu kúpnej sily v jednotlivých krajinách vybraných štátov, aby údaje mali naozaj reálnu vypovedaciu schopnosť. V grafe tzv. turistického eura sa za východiskovú úroveň považuje kúpna sila jedného eura v Rakúsku. Za túto jednotku spoločnej európskej meny si môžu rakúski turisti kúpiť na Slovensku porovnávané tovary a služby v hodnote o 52 percent vyššej ako doma. V Česku je to však viac o 77 percent, v Maďarsku o 79 a v Poľsku o 49 percent.
Spotrebný kôš, z ktorého rakúski štatisti vychádzali, reprezentovalo viacero položiek, kde bolo pri výpočtoch zohľadnené to, čo návštevníci zo zahraničia najčastejšie potrebujú. Od ubytovania v štvorhviezdičkovom hoteli, porcie špagiet a fľaše minerálky v reštaurácii až po cestovný lístok na mestskú hromadnú dopravu, ale aj tovary osobnej potreby z oblasti osobnej hygieny a podobne. Údaje použité pri výpočte pochádzajú z Európskeho štatistického úradu a tiež OECD.
Mali by sme sa zamyslieť, prečo si rakúski dovolenkári môžu dopriať v Česku a Maďarsku viac ako u nás. Daň z pridanej hodnoty na potraviny je v Česku o 5 percent nižšia ako na Slovensku, ale problém bude asi skrytý v cenách stravovacích služieb a občerstvenia v našich gastronomických zariadeniach. Svoju úlohu tiež možno zohráva aj cenová politika poskytovateľov ubytovacích služieb v hoteloch vyššej kategórie alebo prevádzkovateľov stredísk oddychu.
Konkurovať nízkymi cenami našim južným a západným susedom pravdepodobne nemá zmysel, pretože zahraniční návštevníci si radi priplatia za dobrú kvalitu a najmä ústretovosť personálu. Pritom práve tá často v slovenských podmienkach pokrivkáva. Majitelia a prevádzkovatelia turistických služieb by preto kvalitu mali testovať radšej kontrolórmi vydávajúcimi sa za zahraničných turistov, ako anonymnými dotazníkmi.
Z prepočtov turistického eura sa môžeme dozvedieť, že najlacnejšou prímorskou krajinou pre rakúskych turistov je Bulharsko, kde si môžu za každé euro dopriať tovary a služby, ktoré by v alpskej krajine stáli 2,07 eura. Naopak, najmenej by si mohli dopriať vo Švajčiarsku, kde by ich jedno euro malo hodnotu iba 65 centov. Z údajov vyplýva, že keď zoberieme do úvahy nielen ceny, ale aj úroveň služieb, ústretovosť obslužného personálu, najviac sa našim po nemecky hovoriacim susedom, ktorí nepotrebujú k odpočinku more, oplatí vycestovať do Maďarska alebo do Česka.
Odborníci na cestovný ruch sa zhodujú v tom, že Slovensko ešte stále zaostáva v ponuke tzv. doplnkových zážitkových služieb aj keď nie je práve ideálne počasie na trávenie pobytu pri vode alebo na túrach či prehliadkach kultúrnych pamiatok. Možností, ako si pomôcť pri investíciách tohto typu, mali slovenskí podnikatelia v uplynulej dekáde pomerne veľa. Rezervy možno predpokladať aj v správnej propagácii dovolenky na Slovensku spôsobom, ktorý by oslovil aj širšie záujmové skupiny zahraničných turistov. Slovensko je jedinou krajinou z okolitých štátov, ktorej za uplynulý rok klesol počet návštevníkov zo zahraničia. Zamyslenie sa nad možnými zlepšeniami je preto prinajmenšom aktuálne.