Nasávaním veľkého množstva takmer bezúročných peňazí do bankového systému po roku 2013 začali prudko rásť aj trhy realít, ktoré predtým zaznamenali najväčší pokles. Prudkú akceleráciu cien zažívajú najmä novostavby bytov vo Veľkej Británii a v Írsku. Lacné hypotéky naprieč európskymi krajinami tak záujemcom nepomáhajú dostať sa k výhodnejšiemu bývaniu, pretože idú ruka v ruke s rastom cien bytov a domov.
Obavy o stabilitu eura a nízke úroky vyháňajú čoraz viac sporiteľov v krajinách eurozóny z finančných inštitúcií. Majitelia úspor sa oveľa viac ako o depozitá, fondy či životné poistky v eurách zaujímajú o možnosti kúpy ornej pôdy ako tradičnej investície v dobe nedôvery v menu závislú od úspešnosti enormne zadlžených ekonomík.
Orná pôda v prípade nových členských krajín EÚ nebola ešte pred dvomi dekádami predmetom veľkého záujmu investorov. Prispievali k tomu nielen legislatívne opatrenia, ale aj pomerne slabý záujem o cezhraničné podnikanie v agrobiznise.
V súčasnosti je situácia úplne opačná, pretože pôda určená na poľnohospodárske účely sa po dlhom čase stala opätovne prístavom bezpečne uloženého kapitálu. Investormi do pôdy sa napríklad v Nemecku a Rakúsku čoraz viac stávajú ľudia z vyšších príjmových vrstiev. Dôvodom nebývalého záujmu o ornú pôdu a čiastočne aj o lesy či lúky je predovšetkým cenová stabilita. Ceny takejto pôdy totiž ani v čase krízy nestratili napriek pomerne nízkym výnosom z prenájmu na atraktivite, skôr naopak.
Pôda ako večný kapitál jeho majiteľom neprináša oslnivé percentuálne výnosy pri prenájme, ale do úvahy treba brať aj každoročný rast cien takto investovaného kapitálu. Pokiaľ na Slovensku ani za najlepšiu ornú pôdu nedostanú pri prenájme jej majitelia od poľnohospodárov obvykle viac ako 150 eur ročne za hektár, v Rakúsku, Nemecku či vo Francúzsku je to vďaka inej dotačnej politike oveľa viac.
Čím menšie plochy parciel a čím väčší počet podielových vlastníkov, tým je vyjednávacia pozícia prenajímateľov pôdy na Slovensku nevýhodnejšia. Najvyššie ročné nájomné tak tradične dosahuje cirkevná pôda a pôda veľkých vlastníkov. Problémom Slovenska je tiež na rozdiel od Česka alebo Rakúska prílišná roztrieštenosť vlastníctva ako negatívny pozostatok uhorských zákonov z čias rakúsko-uhorskej monarchie.
Orná pôda má výhodu, že je večná a nedá sa prenášať či dovážať z krajín s nízkymi nákladmi ako priemyselné výrobky. Produkcia poľnohospodárskych komodít v zahraničí a jej transport do iných krajín často v praxi naráža na vhodnosť politických a hospodárskych podmienok. Preto kapitál v podobe pôdy v dnešných podmienkach dlhovej krízy ekonomík nie je v očiach investorov len relikviou minulosti, ale skôr tromfom prezieravého odhadu budúcnosti.