Kultúrne premeny

Všetkých spoluobčanov príjemne prekvapilo, že Slovensko aj v letných mesiacoch, teda v období prázdnin, dovoleniek, načas utíchnutých politických strán, žije intenzívnym kultúrnym životom, ba že v tejto oblasti stále dochádza k povzbudivým zmenám. Ostatnou, no nie poslednou, je premena Klubu slovenských spisovateľov na Laurinskej ulici v Bratislave na striptízový bar.

02.08.2015 20:00
Oliver Bakoš Foto:
Oliver Bakoš
debata (2)

Ak je nepatrná časť spoločnosti z tohto faktu v rozpakoch, potom ide predovšetkým o to, či vlastne k určitej forme striptízu, v jeho takpovediac celospoločenskej podobe, nedošlo už pri formulácii tohto jedinečného plánu. Potom by sa dalo konštatovať, že takto nečakane obnažené svedomie a kultúrne povedomie Slovenska nadlho ponechá nespochybniteľné a nezabudnuteľné výkony potenciálnych vyzliekajúcich sa umelkýň v celkom nezaslúženom tieni.

Istotne možno uvažovať i tak, že forma písomnej kultúry v dobe postmoderny prechádza pozvoľna skôr k jej vizuálnym podobám, tak ako sa bežné prejavy v spisovnom jazyku čoraz viac podobajú na správy SMS v mobilných telefónoch. Jednoduchšie povedané, ľudia dnes chcú za svoje poctivé peniaze bezprostredne nahliadať podstatu, namiesto namáhavého blúdenia uprostred zdanlivo zahmlievajúcich a nič nehovoriacich javov kultúrneho sveta a umenia. Kniha najkrajších básní prekrytá dámskymi nohavičkami už teraz nenechá nikoho na pochybách. Najmä nie tých, čo sú hlboko presvedčení o tom, že celé umenie je iba humbug a pornografia nie je ničím iným ako „skrytým umením“. Ide pritom o neodvratný proces, ktorý má, paradoxne, nielen ekonomické, ale až psychoanalytické pozadie.

Kníhkupectvo v tej istej budove pred pár rokmi vystriedal „butik“ a neviditeľná ruka trhu, ktorá sa tam chvíľu nevinne bŕľala v spodnej bielizni, sa akoby chcela dostať hlbšie, teda až do pivničných priestorov, aby tam napokon aj tú poslednú kultúrnu šupku, chrániacu intimitu ženského tela, no i pomyselnej neanimálnej ľudskej prirodzenosti, symbolicky strhla a odhodila. Aby ju už aj z pivnice vytlačila rovno do kanála.

Opúšťajú nás akoby rovnako „odhodené“ vzácne umelecké pamiatky. Stavební robotníci vedení svojimi vzdelancami bez najmenšieho zaváhania a z čistej nevedomosti ničia abstraktné sochárske umelecké diela. Architektonické skvosty chátrajú alebo sa surovo nahrádzajú sklenenou „celofánovou“ architektúrou. Busty dejateľov a osobností nezriedka končia v šrote. Iste aj kozmický výskum nadobudne na atraktivite, až keď do rakety nenastúpi učiteľka, ale dobrá striptérka, aby aj na Mesiaci vytvorila primerané lascívne prostredie.

Nuž, desaťročia budovaný projekt estetickej výchovy obyvateľstva bol pred pár rokmi, za ministra školstva Martina Fronca (KDH), bezprecedentne zatlačený do úzadia v prospech náboženskej výchovy. S odstupom rokov možno uvažovať aj o tom, že šlo vcelku o správne rozhodnutie. Lebo k presvedčeniu, že v oblasti kultúry, vedy a umenia sa na Slovensku nič až také vážne nedeje, človek už dnes potrebuje sakramentsky pevnú vieru.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #Dom spisovateľov #striptízový bar