Sanders na svoje podujatia priťahuje toľko priaznivcov, o akých sa iným kandidátom iba sníva, a v priamych porovnaniach preferenčne poráža všetkých republikánskych kandidátov. Netreba ani dodávať, že tento raketový nástup dosiahol za rádovo nižšie množstvo financií ako Clintonovej tím. „Entuziazmus si za peniaze nekúpiš“ je jedným z poučení, ktoré sa s jeho meteorickým nástupom skloňuje.
Podľa Sandersa chamtivosť miliardárov ničí krajinu a politický systém s priepastnými majetkovými rozdielmi zabíja demokraciu.
Kľúč k úspechu? Sanders ide proti systému, v prvom rade proti ekonomickému systému kapitalizmu v jeho dnešnej podobe a druhom v jasnej spojitosti s tým proti politickému systému, ktorý ovládajú obrovské peniaze. Sanders je síce už vyše tridsať rokov politikom, naposledy potvrdeným vo funkcii 71 percentami voličov štátu Vermont, ale, a to je najpodstatnejšie, celých tridsať rokov sa drží jednej politickej línie. Preto je autentický a uveriteľný, čo je v období vyfabrikovaných imidžov zásadný kontrast.
Keď Sanders hovorí, že chamtivosť miliardárov ničí jeho krajinu, že politický systém s takými priepastnými majetkovými rozdielmi zabíja demokraciu, lebo milionári si svojich politikov kúpia, keď bojuje za bezplatné vysoké školy, 15-dolárovú minimálnu mzdu, za práva menšín alebo keď bojuje proti zbrojárom, nik nepochybuje, že tomu verí. A uveriteľný je preto aj jeho volebný slogan: Nie na predaj.
V západnej Európe by bol Sanders učebnicový sociálny demokrat, v USA niektoré jeho myšlienky znejú revolučne. Nemalá masa Američanov s nimi však záhadne súhlasí, keďže sú čoraz viac presvedčení, že súčasný ekonomický systém preferuje v prvom rade „tých hore“.
Bežný občan zo stagnujúcej strednej vrstvy nemusí čítať Thomasa Pikettyho, aby Sandersovi uveril, keď mu hovorí, že priemerný príjem Američana od roku 1999 klesol o viac ako päťtisíc dolárov, že blahobyt akosi k nemu nepresakuje alebo že 25 hedžfondových šéfov zarába toľko ako všetci učitelia amerických škôlok dokopy.
Clintonová ako prototypická predstaviteľka establišmentu to má v tomto súboji ťažké, pretože byť súčasťou establišmentu je dnes to posledné, čo predáva. Naopak, autenticita Sandersovej misie proti systému robí z jeho kampane prirodzené hnutie. A to je ďalší kľúčový predpoklad úspešného politického marketingu.
Rovnako nečakane situácia vyzerá na druhej strane. Kandidát, ktorý by bol za normálnych okolností zlým vtipom, vedie prieskumy republikánov. Do veľkej miery tiež preto, lebo je iný, priamočiary, politicky ultranekorektný, no preto oveľa autentickejší ako jeho súperi. Tiež tvrdí, že sa na rozdiel od nich nemusí ako kandidát nechať kupovať, pretože je sám miliardár. A ľudia mu veria. Podľa Johna Stewarta je Donald Trump človekom, ktorý si, naopak, zvyčajne kandidátov kupuje.
K súboju socialistu s bizarným miliardárom asi nedôjde, bol by to však naozaj sviatok demokracie. Aj keď Sanders demokratickú nomináciu nezíska, podarí sa mu pravdepodobne posunúť politický stred USA doľava. Prinúti Clintonovú k jasnejšiemu príklonu k ľavicovým pozíciám.
Tento názor má takisto aj Noam Chomsky, ktorý vyhlásil, že Sanders je „tŕňom v mašine Clintonovcov, čo nie je zlá vec“.