Aj keď NATO odmieta termín studená vojna, súčasná situácia ju v mnohom pripomína. Rinčanie zbraní na oboch stranách nás vracia do čias, keď proti sebe stáli dva bloky. Rozdiel je len v tom, že nová železná opona sa posunula niekoľko stoviek kilometrov smerom na východ.
A práve pocit, že Rusko stratilo svoju „predzáhradku“, v Kremli vyvoláva pocit ohrozenia. Zámer Ukrajiny podpísať asociačnú dohodu s EÚ tento pocit ešte umocnil, lebo Moskva ho interpretovala ako akt namierený proti záujmom Ruska. Putin postupne pretrháva prácne nadväzované putá so Západom a na scénu sa vracajú ruské imperiálne ambície.
To, prirodzene, vyvoláva paniku v Tallinne, Rige, vo Vilniuse aj Varšave. Ľudia v týchto krajinách majú historickú pamäť a skúsenosť s Rusmi im velí byť veľmi obozretní.
Iste nie je náhodou, že nový poľský prezident navštívi 23. augusta ako prvé Estónsko. Práve v tento deň pred 76. rokmi podpísali Ribbentrop s Molotovom pakt, ktorým si vtedajšie nacistické Nemecko a Sovietsky zväz rozdelili východnú Európu.
Nik preto Poliakom a obyvateľom Pobaltia nemôže vyčítať, že tieto krajiny požadujú zriadenie stálych základní NATO na ich území. Zároveň však treba mať na pamäti, že jednoduché riešenia vo vzťahu s dnešným Ruskom neexistujú. Zahnať ho do kúta by bolo to najhoršie možné riešenie.