Mám trochu trému, v sobotu budem mať premiéru ja. Nie, nebudem hrať, prečítam úryvok z čerstvo napísanej knižky, ktorú sme písali spolu s chlapcami z Moyzesovho kvarteta. Knižka vyjde k 40. výročiu ich pôsobenia na slovenskej scéne.
Nikdy som nič podobné nerobila, ale, pravdaže, istý čas som pracovala v novinách a niekoľko rozhovorov som predsa len uverejnila. Tú knižku beriem ako splatený dlh svojej novinárskej kariére, a teším sa, že budem vystupovať na koncertoch, ja najhoršia žiačka modranskej Ľudovej školy umenia… Pravdaže, vedela by som sa o všetkom dôkladne rozhovoriť.
Tie stretnutia v kaviarni s profesionálnymi muzikantmi boli pre mňa veľmi zaujímavé aj dôležité. Vždy keď je reč o hudbe s ľuďmi, ktorí ju trebárs komponujú alebo sa jej profesionálne venujú, mám pocit, že sa dozviem nejaké tajomstvo, ktoré pre mňa zostalo zatajené a zamlčané. Hudba je pre mňa tajomstvom.
Všetky rozhovory sa mi páčili. Žartovný aj vážny s Jankom Slávikom (violončelo), možno trochu melancholický a presný so Stankom Muchom (prvé husle), rozhovor bez slov, urobený písomnou formou so Šankom Lakatošom (viola) a napokon dlhý rozhovor o hudbe, Bartókovi a trochu aj politike s Ferkom Torokom (druhé husle).
V piatok v Modre pôjdeme na Saxophone Syncopators skladby v štýle ragtime zo začiatku 20. storočia, a Fatz Jazz Band pod vedením Ladislava Fančoviča zahrá hot jazzové a swingové melódie 20. a 30. rokov.
V sobotu už tradične vystúpia žiaci a ich pedagógovia na Malom koncerte veľkých nádejí a konečne o siedmej večer vystúpime my! Teda, štyridsaťročné Moyzesovo kvarteto a moja maličkosť prečíta z tých našich rozhovorov.
Keď si spomeniem na svoj jediný koncert v živote, na ktorom som hrala štvorručku, ktorú som dohrala na klavíri sama, je mi ľúto, že na koncerte oslavy štyridsiatky Moyzesovho kvarteta nebude náš tato a Ilja Zeljenka, im by som rada povedala, že som to vždy s hudbou myslela vážne a že ju počúvam a viem, že pre niekoho je hudba programom na celý život. Podobne ako sa stala zmyslom života Moyzesovho kvarteta, každého z jeho hráčov inak a po svojom.
Festival v nedeľu ukončí Bergerovo trio a Milan Paľa, Jozef Šimonovič zarecituje k 200. výročiu narodenia Ľudovíta Štúra. Sme predsa u nás v Modre, všetky výročia treba náležite osláviť.
Kdesi som čítala, že Modrania si zatvorili počas Roku Ľudovíta Štúra múzeum. Nie je to celkom pravda. Časť múzea je funkčná a to, že je štúrovská expozícia, vyvažujú množstvom štúrovských podujatí, výstav, behov, súťaží. A napokon, kedy inokedy zlepšiť a renovovať starú expozíciu a vynoviť Múzeum Ľudovíta Štúra ak nie v Roku Ľudovíta Štúra.
Ozaj, príďte nás cez víkend všetkých popočúvať do toho nemeckého evanjelického kostola!