Nastupuje doba neistoty

Európa sa brodí obdobím pomalého a neistého hospodárskeho rastu. Silné oživenie ekonomiky, ktoré má zázračne vyriešiť všetky problémy menovej únie, sa zas odkladá. A čo je horšie, nie je dôvod predpokladať, že by sa malo v dohľadnom čase dostaviť.

29.08.2015 13:00
debata (11)

Augustové štatistiky ukazujú, že najväčšie európske ekonomiky prechádzajú pomalým hospodárskym rastom. Platí to aj v prípade Nemecka, ktoré v strednodobom priemere (od roku 2011, keď sa jeho ekonomika dostala na predkrízovú úroveň) rástlo len o niečo viac ako jedno percento ročne. To je ťažko nazvať hospodárskym zotavovaním, v aké dúfajú politici. Francúzsko je na tom o niečo horšie (priemerný ročný rast HDP o pol percenta), Španielsko a Taliansko sa ešte nedostali na predkrízovú úroveň.

Takáto situácia bude v lepšom prípade v najbližších rokoch pokračovať. Mix inštitucionálnych obmedzení a ideologického presvedčenia európskych vlád zabezpečí, že vnútorný dopyt ekonomiku nenaštartuje. Aktivity Európskej centrálnej banky zatiaľ pomáhajú držať nad vodou finančné trhy s malým vplyvom na reálnu ekonomiku.

Navyše, ECB podmieňuje intervencie prijatím práve toho súboru politík, ktoré vnútorný dopyt obmedzujú. Žiaden významný fiškálny stimul z európskej úrovne sa nedá očakávať. Samozrejme, ak nechceme veriť v zázračnú moc Junckerovho investičného plánu.

Ruky národných vlád sú zviazané európskymi rozpočtovými a hospodárskymi pravidlami. Berlín, ktorý má priestor a možnosti na expanziu domáceho dopytu, sa zas drží svojho exportom ťahaného modelu. V export tak zostáva veriť aj ostatným európskym ekonomikám. Presnejšie, vývozu mimo eurozóny. Je to však veľmi neistá viera. Možnosti jeho ďalšieho významného rozšírenia sú obmedzené. Americká ekonomika zatiaľ rastie, to však neznamená nárast dopytu po importoch. Navyše, Európania narážajú na konkurenciu z Ázie.

Nádej vkladaná do rýchlo rastúcich ekonomík môže byť tiež prehnaná. Najväčšia z nich – Čína – sa dnes ukazuje skôr ako riziko pre globálnu ekonomiku, turbulentným obdobím prechádza aj Brazília. Pri súčasných cenách ropy bude Rusko mimo hry, aj keby sa normalizovali politické vzťahy.

Potom je tu otázka globálnej stability. Už dnes patrí Nemecko, spolu s európskymi severskými krajinami, k najväčším svetovým exportérom (v pomere k HDP). Agresívna proexportná politika, rozšírená na ďalších členov menovej únie, vyvolá globálnu reakciu. O to viac, ak pri celosvetovo stagnujúcej ekonomike nárast exportu jedného znamená vytláčanie iného.

Už čoskoro môžeme byť svedkami rozširovania ochranných obchodných opatrení, obmedzovania dovozov, agresívnej súťaže o sféry hospodárskeho vplyvu, menových vojen. Inak povedané, globálnej hospodárskej destabilizácie. O to nebezpečnejšej, že nastáva v období posunu v mocenskej rovnováhe medzi hlavnými centrami.

Európa dnes svojou hospodárskou stratégiou prispieva ku globálnej destabilizácii. Máme leví podiel na nástupe doby ekonomickej a politickej neistoty.

© Autorské práva vyhradené

11 debata chyba
Viac na túto tému: #ekonomika #Európa #hospodársky rast