Vraj na to musia byť nejaké primerané prírodné úkazy, ktoré zohrávajú úlohu príslušného znamenia. Teda keď sa ukážu, je to už potom iba otázkou času.
Presne sa to dá vraj zistiť iba v dobrom kníhkupectve, kde sa tomu podrobne venuje príslušný záujmový kútik. Niekedy je to veľký červený mesiac alebo mŕtvy vtáčik vypadnutý z hniezda, dúha, ktorá ide od cintorína až ku trafike, a podobné ukazovatele, ktoré je možné hneď aj empiricky overiť. Protirečiť tomu vraj nemôžu ani poplatky za telefón, plyn a nájom, lebo ich údajne vyberajú neinformovaní pracovníci napriek tomu, že posledný mesiac by ich už azda mohli aj odpustiť.
V každom prípade ma však zaujal prípad jedného Američana, ktorý sa rozhodol prečkať koniec sveta (už to je samo osebe fascinujúca myšlienka) kdesi uprostred džungle, kde má nazhromaždené primerané zásoby nielen po koniec sveta, ale v množstve, ktoré ho aj spoľahlivo presiahne. Teda, keby to nejakou (ne)šťastnou náhodou prežil. Navyše si pre istotu zakúpil aj letenku naspäť domov. To som celkom dobre nepochopil, lebo nevedno, či so svetom nezanikne aj jeho domov, alebo či sa ten koniec opäť nedostaví, ako to má už tisícročia vo zvyku.
Fascinoval ma však názor jednej čitateľky, ktorá vyhlásila, že na koniec sveta je už úplne zvyknutá, lebo celý život žije iba na Slovensku. A skutočne! Keď človek ide v Bratislave po Štúrovej ulici, zistí, že sa končí nedostavaným mostom, akoby sa tam skončil celý svet. Nuž ono sa síce povráva, že ho niekedy dostavajú, ale verí tomu dnes už iba málokto. Na druhej strane je Petržalka a človek môže aj zo Starého Mesta vidieť, že tam ešte žijú nejakí ľudia. Lenže za nimi je Rakúsko, takže sú fakticky na začiatku sveta. A chodí tam aj doprava, čo vraj kedysi nebolo nič nezvyčajné ani na Štúrovej.
Niektorí zase hovoria, že končí iba Európa. Alebo Slovensko v Európe, lebo bez tisícov migrantov ho už nebude treba. Je to však zatiaľ dosť rozporuplné. Ak máme veriť Francúzom, tak áno, lebo ich prezident François Hollande nás chce takpovediac odhodiť. Ak máme veriť Nemcom, tak nie, lebo predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz nás chce, naproti tomu, obsadiť silou. Nuž rôzne národy majú rôzne zvyky. Ale Nemci v tomto prípade rozhodne preukazujú väčší zmysel pre integráciu, Francúzi zase pre demokraciu. A majú s tým aj skúsenosti!
Veď aj Poľsko usúdilo, že s Európou mu bude lepšie ako s visegrádskou štvorkou, preto, pri českej rafinovanej neurčitosti, je z nej vraj už iba V2. Súčasný stav na Slovensku možno preto charakterizovať len ako ticho pred „burkou“. Súdim tak aj podľa niektorých častí Nemecka, kde už zakázali a „ukončili“ minisukne. Tých asi bude najväčšia škoda. Isté je už iba to, že všetky tieto konce, či už sa dostavia, alebo nedostavia, sú nekonečne nepekné a nepríjemné.