Buď pochválený – ale začo?

Oslovuje nielen katolíkov, ale celú planétu, keď hovorí odborným, hoci často náboženským štýlom nedeľnej kázne o vede, ekonomike, sociálnej spravodlivosti aj ľudskej dôstojnosti. Predkladá čitateľovi obraz pustošenia nášho životného prostredia, osobitne vyzdvihujúc aktuálne nebezpečenstvo klimatických zmien. Za príčinu neutešeného stavu planéty Zem považuje odklon od teologických a sociokultúrnych koreňov, zabudnutie na Boha a upadnutie do egoistického konzumerizmu a technokratickej mentality. Pápež sa tak pridáva na stranu sekularistickej Charty zeme s jej cieľom „udržateľnej globálnej spoločnosti, založenej na rešpektovaní prírody, všeobecných ľudských práv, ekonomickej spravodlivosti a kultúre mieru“.

Ani stopy po prvotnom biblickom príkaze „Podmaňte si zem a vládnite nad rybami mora, nad vtáctvom mora a nad všetkou zverou, čo sa hýbe na zemi.“ Miesto toho cituje konštantinopolského patriarchu Bartolomeja I.: „Kto sa dopustí prečinu proti prírode, hreší proti nám ľuďom, hreší proti Bohu.“ Neverci môžu takúto rétoriku odmietnuť ako zbytočnú, ale je užitočná pre nápravu poblúdilcov, ktorí na starom výklade Biblie vybudovali svoj dominionizmus (povýšeneckú panovačnosť). František sa s nimi rýchlo vyrovnal: „… v Biblii niet miesta pre tyranský antropocentrizmus“. Tento názor, že človek, cieľ a koruna stvorenia, je stredobodom vesmíru, bol za našej mladosti učením katolíckej cirkvi v kocke. Sme súčasníkmi jej odkresťančovania?

Preto je namieste otázka: Zmení pápež Vatikán? alebo skôr Zmení Vatikán pápeža? Volanie po sociálnej spravodlivosti bolo zjavné už aj v starších pápežových prejavoch, a teraz sa ešte stupňuje. „Výkriky zeme“ sú pre Františka „výkrikmi chudobných“. Z vlastnej skúsenosti pozná juhoamerické slumy, haldy odpadkov v rozvinutom aj rozvojovom svete a iné vonkajšie prejavy nezáujmu bohatých a politikov o životné prostredie a životy svojich blížnych. Tu sa odborný a priam popularizujúci vedecký dokument stáva politickým a už sa, pochopiteľne, ozývajú hlasy pravice, aby sa pápež držal svojho remesla a nemiešal sa do vedy, ekonomiky a politiky. Preto asi neprekvapí, že americkí konzervatívci ho pri nedávnej návšteve USA počastovali nálepkou „marxista“.

Ak však má encyklika Buď pochválený! zabrzdiť rapídne zhoršovanie kvality životného prostredia, malo v nej byť odvolanie tragického omylu pápeža Pavla VI. o sexuálnej politike Vatikánu, respektíve o absolútnom zákaze používania umelých metód kontroly plodnosti v encyklike Humanae vitae z roku 1967 (s podtitulom O správnom spôsobe regulovania pôrodnosti).

Náboženské aj inštinktívne dodržovanie cirkevného stanoviska k plánovaniu rodiny prispieva rozhodnou mierou k preľudnenosti práve v najchudobnejších a vzdelanostne najzaostalejších oblastiach sveta a vedie tam k materiálnej aj duchovnej biede. Aj ľudia v treťom svete však obdivujú konzum a holdujú plytvaniu, len čo môžu.

Iba raz sa v encyklike spomína zníženie pôrodnosti, a vtedy sa stály demografický rast vydáva za „úplne kompatibilný so všestranným rozvojom“. Za skutočnú príčinu preľudnenosti sa označuje nadmerný konzum v bohatých štátoch sveta, čo sa už na prvý pohľad javí nepravdepodobným. O emancipácii a vzdelávaní žien ani o umelej antikoncepcii sa encyklika nezmieňuje. Aktuálnosť javu podčiarkujú prúdy azylantov a utečencov, valiace sa do Európy, ako aj pápežovo zvolanie mimoriadnej synody o rodine na 4. – 25. októbra do Vatikánu. Nemáme sa na čo tešiť.