Plaché srnky vo vzdelávaní

O duálnom odbornom vzdelávaní sa hovorí dlho. Už zákon o odbornom vzdelávaní z roku 2009 dal zamestnávateľom možnosť ovplyvňovať učebné programy, zúčastňovať sa na záverečných skúškach a samozrejme aj poskytovať praktickú prípravu.

29.09.2015 15:00
debata

Kríza však ubila ich vzdelávacie chute. Z firiem spravila plaché srnky, ktoré desí džungľa vzdelávacích predpisov a nevyspytateľní tínedžeri. Na prax do podnikov sa tak dostáva sotva sedem percent študentov. Sú to najmä z maturitných odborov. O študentov dvojročných učebných odborov takmer nie je záujem.

Zmení v tom niečo nový zákon? Odučí firmy plachosti voči tejto skupine študentov? Nový právny rámec je tu len od apríla, a tak počty zapojených do duálneho vzdelávania sú na oboch stranách nižšie, ako sa očakávalo. Záujem však hlásia stovky ďalších firiem. Dohodnuté finančné nástroje im totiž kompenzujú časť (približne tretinu) predpokladaných nákladov a príprava budúcich zamestnancov sa tak stáva zaujímavá.

Ako to však bude s odbornou praxou tam, kam sa kapitál, plachá srnka, zatúla iba neochotne? Kde je o zamestnávateľov núdza, zato mládeže je neúrekom? Tri firmy a deväť žiakov v duálnom systéme Prešovského kraja znepokojujú.

Duálne vzdelávanie a väčší podiel praxe by práve v chudobnejších oblastiach mohli riešiť vážny a prehliadaný problém – straty študentov odborného vzdelávania po prechode do druhého ročníka. Nejde o malé čísla. Z celkového počtu študentov štátnych odborných škôl, ktorí v septembri 2013 nastúpili do prvého ročníka, ich počas roka ubudlo až 11 percent. Takmer s istotou možno tvrdiť, že hlavný úbytok je v nematuritných odboroch, kam časť študentov prichádza dokončiť povinnú školskú dochádzku. Stredné školy pritom nemajú takmer žiadne nástroje, aby ich v škole udržali.

Odchod každého desiateho stredoškoláka z odborného vzdelávania nie je problém len v zahodených životných vyhliadkach a v následnom živorení na okraji spoločnosti. Strácame aj manuálne zručných a možno technicky brilantných pracovníkov.

Na dvojročné odbory idú žiaci so slabým prospechom. Slabý prospech v teoretických predmetoch neznamená, že ide o nešikovných mladých ľudí. Medzi úspešnosťou v teoretických predmetoch a praktickou zručnosťou nie je preukázaná súvislosť. Naopak, tí, čo zlyhávajú v diktátoch a rozboroch básne, často výborne rozmýšľajú rukami a technické výkresy vedia čítať spôsobom, ktorý je nedosiahnuteľný pre nositeľov niekoľkých doktorátov.

Takým tínedžerom prax v reálnej výrobe prinesie sebavedomie a sebaúctu, ktoré im tradičné vzdelávanie dať nevie, a preto sa pre nich škola mení na miesto poníženia. Drobný zárobok z firemnej praxe by študentov zo sociálne slabých pomerov taktiež motivoval, pretože sa zo zákona nezapočíta a neohrozí príjem rodiny, ak je na sociálnych dávkach.

Duálne vzdelávanie by mohlo byť pre mládež na okraji veľkou šancou. Nebudú sa však firmy k študentom dvojročných učebných odborov, a osobitne k rómskym študentom, správať ako plaché srnky? Kde je záruka, že zo systému nevyberú len hrozienka? A že rómskym žiakom zostane iba murovanie, rozoberanie a murovanie stále toho istého tehlového múrika priamo v triede?

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #firmy #prax #duálne vzdelávanie