Mali sme raz stretnutie všetkých Šikulovcov na svete. Bratranec Jaro odrazu vybehol z kuchyne a kričal, že nespievajte, šak ešte ste len pri poléfke, čo si o nás personál pomyslí?! V šikulovskom speve bolo niečo kohútie, chuť ukázať, ako pekne viem chytiť tercku, aký mám pekný hlas, ako to pekne viem začať. Chlapci šikulovskí sa vždy hádali, kto má na svojom hudobnom nástroji najkrajší tón. Dievčatá, ich sestry, bolo ich dvanásť detí, boli na to, aby dosvedčili. Keď sa povadili, vždy každému osve povedali: Pravdaže, Vincko, ty máš najlepší tón, len sa už nevacte. Ty, Šanko, samozrejme, ale pozor ide Vinco, šak víš, aký je. Neviem si predstaviť, že by sa takto hádali ženy.
Tak to bolo aj s varením. Všetci šikulovskí "chlapci“ vedeli variť, no najlepšiu polievku, a to "sa mosí nehat“, varila ich mama, naša babka Šikulka, hneď po nej teta Beta, aj to sa "mosí“, tá pekávala aj makovníky, orechovníky a tvarohovníky a dubovské scískanice skoro ako babka. Najnábožnejšia bola teta Ilka, najlepšia krajčírka teta Oľga. Teta Lena bola najkrajšia, teta Grétka najvážnejšia a najmúdrejšia. Trebárs že "ale jedno sa mosí nehat, naša Lena bola strašne veľká krásavica“!
Vo svete to však ako u Šikulovcov nefunguje. Tam mal každý niečo, čo "sa mosí nehat“. Vždy som závidela chlapom štabarc. Nielen v našej rodine. Aj búchanie do stola alebo do pŕs, skrátka ako keby sa vedeli lepšie vyspievať zo života, z niečoho hlbokého, čo ženy nielenže nevedia, ale do tej hĺbky možno nedorazili a nevedia, ani čo to je. Je to aj v melódiách niektorých pesničiek. Napríklad my s bratrancom Bystríkom máme radi pesničku Vyskočilo sunéčko. Obaja ju vieme dobre zaspievať, ale keď ju spieva on, je smutnejšia a krajšia. Tak je to, aj keď spievame Pod tým naším okénečkem…
V tatuškovej rodine, kde bolo šesť bratov a šesť sestier, bol akýsi mier medzi mužmi a ženami. Tieto dva svety si navzájom drukovali a mali sa radi. Ženy dôverovali mužom, mali ich rady celkom svojím spôsobom nielen ako bratov, ale aj ako kamarátov. Neskôr si tú dôveru preniesli i do života. Aj chlapi mali radi ženy, nielen ako sestry, vďaka nim sa na svet žien absolútne spoliehali a spoľahli. U nich v rodine ten svet fungoval ako Omegy!
V rodine mojej mamy chlapi vždy iba chýbali. Mama má iba jednu sestru, babička mladá ovdovela, obe vyrastali bez otca. Babkine sestry tiež ovdoveli, alebo ostali samy, skrátka, v rodine mojej mamy bola vždy prítomná akási chuť pobiť sa so životom, ukázať mu, aj chlapom, nebáť sa.
Keď spievala moja mama, mala krásny čistý vysoký hlas a tuším aj v tom bolo to, pozrite sa, nestratíme sa! Akási nebojácnosť, prameň, čo je kdesi hlboko, to poradili sme si a poradíme si, aj na opúšťanie sme zvyknuté, ani smrti sa nezľakneme.