Materiál s názvom Allianz Global Wealth Report bol zverejnený iba začiatkom októbra 2015, ale už teraz sa stretáva so záujmom médií a akademických kruhov. Za pozornosť stoja najmä údaje a grafy znázorňujúce čistý peňažný majetok v prepočte na obyvateľa.
Pokiaľ ide o peňažný majetok (vklady v bankách, podielových fondoch, akciách, životných poistkách a penzijných fondoch) sú v rámci skupiny krajín V4 po odpočte dlhov najbohatší Slovinci. Na každého obyvateľa tejto krajiny pripadá čistý majetok 12 630 eur, pričom v Maďarsku je to 9 178 eur, v Poľsku 6 194 a v Českej republike 11 275 eur. Slováci sú na tom bohužiaľ horšie.
Čistý peňažný majetok na každého Slováka analýza uvádza iba vo výške 5 232 eur, čo je menej ako v pobaltských krajinách (Litva, Lotyšsko, Estónsko), ba dokonca menej ako v Bulharsku. Na každého Bulhara pripadá totiž čistý finančný majetok 6 455 eur, čo je o 1 223 eur viac ako na Slovensku. V Bulharsku pritom väčšina obyvateľov zarába výrazne menej ako je to u nás. Slováci sú podľa tohto hodnotenia dokonca chudobnejší ako Číňania, kde priemerný čistý majetok jednotlivca predstavuje 7 992 eur, čo je o 52 percent viac ako u nás. Porovnávať sa s Južnou Kóreou (24 157 eur), Izraelom (58 910 eur), či Japonskom (73 547 eur) na tomto mieste asi nemá zmysel.
Dôvodov nelichotivého hodnotenia nášho slovenského blahobytu obyvateľov v porovnaní s inými krajinami môže byť viac. Na jednej strane za to môže pomerne masívne vysávanie peňazí od obyvateľstva najvyššou DPH na potraviny v EÚ, nízke priemerné mzdy a platy na Slovensku, ale aj vysoké zdanenie pohonných hmôt či ceny energií, bývania a zvyšujúce sa poplatky za lieky a zdravotnú starostlivosť. V posledných rokoch je na Slovensku aj veľmi rýchle tempo rastu zadlženosti domácností, najmä z dôvodu čerpania hypoték na obstaranie vlastného bývania, rekonštrukcie nehnuteľností alebo spotrebných úverov či kúpy tovaru a áut na splátky.
Analýza by bola objektívnejšia, ak by zachytávala celkový objem majetku domácností a nielen čisté peňažné aktíva obyvateľstva. Ešte vernejší obraz by sme dostali vtedy, ak by analýzy vedeli zachytiť aj objem kapitálu slovenskej kapitálotvornej vrstvy obyvateľstva, ktorá pred peňažným majetkom uprednostňuje nákup víl, hotelov alebo apartmánov v zahraničí, či iné hodnoty, ktoré z diskrétnych dôvodov nie je vhodné vystavovať na obdiv a závisť spoluobčanov.
V štatistikách asi tiež nie je majetok, ktorý sa v zásade nezdanený vďaka tzv. transferovým cenám dostal do krajín označovaných ako daňové raje na základe podnikateľských aktivít slovenskej oligarchie alebo slovenskej lúpežníckej privatizácie štátneho majetku za dampingové ceny, alebo tunelovaním firiem, či vyčíňaním konkurznej mafie. Po pripočítaní takéhoto majetku k vyššie uvedeným údajom by sme sa pravdepodobne v posudzovaných parametroch krajiny ako celku umiestnili výrazne lepšie ako je to teraz.