Možnosť otvoriť si účet aj pre ľudí na okraji spoločnosti je pritom jedným z častých bodov programu nielen organizácií zaoberajúcich sa ochranou spotrebiteľov, ale aj rokovaní Európskej komisie.
Tzv. sociálne banky sú bežnou súčasťou bankového sveta vo viacerých štátoch EÚ, kde rezonuje zodpovednosť bánk za pomoc ľuďom v núdzi, ktorí by vďaka možnosti využívať bankový účet za nulový alebo symbolický poplatok mali šancu zlepšiť svoje postavenie v spoločnosti.
Sociálne bankovníctvo býva často prezentované ako etický dôkaz toho, že bankám nejde vždy v prvom rade o dosahovanie zisku za každú cenu, ale aj o pomoc ľuďom v núdzi. Medzi bankami s označením etické a bankami sociálneho charakteru so zameraním na cieľovú skupinu chudobných ľudí je výrazný rozdiel.
Etické banky majú na pamäti najmä spoločensky zodpovedné poskytovanie úverov a investovanie peňazí klientov či sporiteľov do dlhopisov krajín, kde je aspoň oficiálne zakázaná detská práca, alebo napríklad financovanie aktivít zbrojárskeho, tabakového alebo pornografického priemyslu.
Kritériá pre etické investície sú pritom z dôvodu zabezpečenia objektivity prijaté z prostredia mimo samotnej etickej banky. Banky s označením sociálne nemusia plniť kritériá etického investovania, pretože chudobní ľudia nemajú peniaze na odkladanie alebo nebodaj zhodnocovanie voľných úspor, skôr však potrebujú mať prístup k bankovým službám v podobe účtu, s možnosťou využívať trvalé platby či inkasá, rovnako aj hotovostné výbery či platby kartou.
Banky sa ľudí, ktorí majú hlboko do vrecka, v zásade boja, najmä ak nemajú stabilný príjem alebo dokonca majú za pätami exekútorov či iných veriteľov. Tí sa často v bankách dožadujú poskytnutia informácií o stave účtu a jeho prípadného zmrazenia bankou až do momentu, keď bude dlh splatený.
Banková dilema na Slovensku spočíva v tom, že banky klientom účtujú viaceré absurdné poplatky alebo im pri úveroch počítajú úroky tak, ako keby jeden rok mal 370 dní. Tu by mali zbystriť pozornosť najmä ľudia s hypotékou alebo iným úverom, v ktorom banka uvádza spôsob výpočtu úrokov modelom 365 dní/360 dní v roku, ukrytým v skratke (act./360) Od úverových dlžníkov takto banky každoročne už dlhé roky inkasujú navyše päťdňové úroky, hoci podobné zlodejstvá sú vo vyspelých ekonomikách striktne zakázané.
Rakúsky guvernér Ewald Nowotny mi v tejto súvislosti už pred rokom na konferencii vo Viedni osobne povedal, že maslo na hlave majú naši zákonodarcovia, ktorí neurobili poriadok v zákone o bankách tak, aby naše inštitúcie museli povinne používať rovnaké štandardné úrokové modely pre úverové aj vkladové produkty vrátane povinnosti každoročne kapitalizovať úroky pri viacročných termínovaných vkladoch. Mlčať by však nemala ani samotná Národná banka Slovenska, ktorej sú slovenské bankové rošády na škodu finančne nedostatočne gramotných klientov a ich osobných úspor a účtov dobre známe.