Pomáhaj a chráň všetkých

Neviem, či som od vzniku novodobej Slovenskej republiky natrafila na slogan, ktorý by výstižnejšie charakterizoval poslanie štátu a jeho štruktúr. Ak vám krátka veta z titulku pripomenula slogan polície Pomáhať a chrániť, pripomenula vám ho správne. Občianske združenie Odyseus v rámci projektu Koniec násilia, čas na práva nedávno vydalo brožúru Pomáhaj a chráň všetkých, ktorá je určená Policajnému zboru SR. Koncovými prijímateľkami a prijímateľmi dopadov projektu sú v tomto prípade ľudia pracujúci v sexbiznise.

06.11.2015 13:00
debata

V časoch, keď sa polícia ako štátna inštitúcia najčastejšie skloňuje v súvislosti s aktuálnou ochranou hraníc EÚ, prípadne s asistenciou na Dúhových pridoch, futbalových zápasoch alebo v súvislosti s neslávnymi zásahmi v rómskych osadách, môže téma ochrany ľudí pracujúcich v sexbiznise pôsobiť ako nezmyselná a zbytočná.

Viac menej tabuizovaná a dehonestovaná práca, ktorú väčšina spoločnosti za prácu ani nepovažuje, práca obostretá mnohými až vulgárnymi mýtami, téma prierezovo ignorovaná štátnou správou, zodpovednou za oblasť podnikania, zdravia a bezpečia, to všetko je sexbiznis. Ale nielen to. Za lascívnym či hrubým vtipkovaním a pornografickými predstavami stoja – ako za každou ľudskou činnosťou – konkrétni jednotlivci, muži a ženy so svojimi často ťažkými osudmi. Ľudia, ktorí sú denne vystavovaní nielen zdravotným, ale aj bezpečnostným rizikám.

Úlohou štátu je pomáhať takéto riziká eliminovať, nech sa týkajú kohokoľvek. To, že sa mu do toho veľmi nechce, je viac ako zrejmé už pri pohľade na ochranu azda všetkých znevýhodnených skupín populácie. Pritom tu je reč „len“ o tých, ktorí si svoj zložitý svet zvolili sami. A ak aj k tomu boli donútení okolnosťami či dokonca organizovaným zločinom, no a čo, hlavne nech je okolo nich ticho. Ak by totiž nebolo, mohlo by vyjsť najavo, že služby „najstaršieho remesla“ využíva množstvo vysokopostavených ľudí z politických, podnikateľských či spoločenských kruhov. A taký biľag si bohabojná krajina, akou je Slovensko, nemôže predsa dovoliť.

Z dlhoročnej praxe a monitoringu združenia Odyseus vyplýva, že predovšetkým ženy, ktoré v sexbiznise pracujú, sú vystavené nielen násiliu od zákazníkov či okoloidúcich, „no výnimkou nie je ani poškodzovanie a násilie zo strany úradov a inštitúcií, ktoré by mali ich práva chrániť“. Pretože kde inde majú ľudia so sklonmi k násiliu či psychickej manipulácii, policajtov nevynímajúc, beztrestné „voľné pole pôsobnosti“ ako práve v oblasti, na ktorú sa spoločnosť pozerá cez svoje hriechom nepoškvrnené prsty.

To, že má projekt Koniec násilia, čas na práva prispieť k minimalizácii násilia páchaného na ženách, a to profesionálnou, dobre informovanou policajnou pomocou jeho prípadným obetiam, je teda jasné. Komu sa to zdá zbytočné, môže sa sám seba spýtať: „Poznám vôbec niekoho, kto sa najstaršiemu remeslu venuje? Poznám niekoho, kto jeho služby využíva?“ Nie? A v tom je problém. Čo nevidíme, neriešime. Ale čo ak je obeťou niekto nám blízky?

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #polícia #sexbiznis