Na Slovensku sa však starobné dôchodky nezdaňujú. Výnimkou sú iba renty z tretieho piliera (doplnkového dôchodkového sporenia), ktorých výnosy podliehajú zdaneniu. Preto sa nemôžeme ani čudovať, že viacerí seniori predtým zamestnaní v armáde, polícii a justícii majú dôchodky vyššie ako väčšina bežných ľudí nedokáže zarobiť v zamestnaní.
Sudca po 35-ročnej praxi dostane penziu 1 736 eur mesačne, čo je asi o 40 percent viac, ako zarobí profesor na slovenskej univerzite s podobne dlhou praxou. Ten však na penzii dostane asi tretinu toho, čo sudca po odložení talára. V protiklade s tým sú požiadavky na kvalifikačný rast a vedecko-výskumné výsledky a finančne nehonorované publikačné výstupy profesorov oproti sudcom. Plánované zvýšenie dôchodkov sudcov od budúceho roka o 170 eur mesačne oproti schválenému zvýšeniu ostatných bežných penzií o 1,90 eura sa nedá nazvať inak ako výsmechom a hodenou rukavicou štátu verejnosti.
Enormné finančné preferovanie sudcov a prokurátorov na dôchodku podobne ako vyplácanie extrémne veľkých penzií sa dá zmierniť stanovením maximálnych hraníc dosiahnuteľných dôchodkov, prípadne ich súbehu s pracovným príjmom. Napríklad v susednom Rakúsku súčasný súbeh dvoch príjmov (dôchodok a plat) v štátnej správe, ktorá sa platí tak ako u nás z vybraných daní, je u ľudí nad 65 rokov zo zákona zakázaný. To znamená, že štát je ochotný z verejných prostriedkov platiť buď plat, alebo penziu, nie však oboje. V súkromnej sfére takéto obmedzenia neplatia.
Riešenie, ktoré by pomohlo utíšiť rozbúrenú verejnú mienku na Slovensku v tejto oblasti, je pomerne jednoduché. Stačilo by zmeniť postavenie dôchodcu s penziou vyššou ako priemerná mzda (asi 852 eur) tak, že by prestal byť na účely zdravotných odvodov poistencom štátu, čím by sa jeho penzia znížila o 14-percentné odvody a následne sa zdanila ako každý iný príjem. Veď v Nemecku nemajú problém s tým, že zdaňujú dôchodky poberané tamojšími seniormi zo zahraničia, dokonca ani v prípadoch, ak ide o dvestoeurové penzie zasielané Sociálnou poisťovňou mesačne bývalým československým emigrantom.
Najväčším problémom je to, že otázky týkajúce sa daní a odvodov z penzií u nás enormne podliehajú emóciám bežných ľudí, ktorých by sa daňovo-odvodové zrážky tohto druhu ani netýkali, pretože by ich z nízkych dôchodkov neplatili. Zmena systému by priniesla zvýšenie príjmov verejným financiám aj tým, že by zasiahla penzie tých, čo sa na staré kolená vrátili z cudziny na Slovensko iba preto, aby nemuseli napríklad v USA platiť zo svojich penzií zdravotné odvody alebo riskovať, že v prípade choroby prídu o všetky úspory. Škoda len, že na Slovensku nemáme také politické sily, ktoré by takéto potrebné zmeny chceli uskutočniť.