Problémom sa stanú vtedy a len vtedy, keď rovnosť začneme uznávať ako všadeprítomnú normu. Podobne je to s právom na bývanie. Zakotvuje ho niekoľko medzinárodných zmlúv, ku ktorým sa Slovensko prihlásilo. Nestalo sa však všeobecne uznávaným očakávaním, ktorým posudzujeme politiky a politikov.
Východoslovenské Horovce nefigurujú na zozname obcí, v ktorých akútne treba investovať do zlepšenia bývania rómskych obyvateľov. Podľa starších správ v tejto peknej dedinke Rómovia žijúci v murovaných domoch rozptýlene medzi majoritou tvorili asi štvrtinu obyvateľov. Podľa SOBD 2011 tu žije iba 33 obyvateľov rómskej národnosti.
Obec má však predsa len rómsku otázku, a to na súpisnom čísle 112. V auguste uznesením miestneho zastupiteľstva schválila objednávku právneho stanoviska v tejto veci. Jeho vypracovanie bude stáť obec dvojnásobok jej celoročnej podpory miestneho športového klubu. To svedčí, že ide o závažnú vec. Médiá o rómskej otázke v Horovciach mlčia. Najčerstvejšia správa je spred štyroch rokov. Podľa nej súpisné číslo 112 v obci už neexistuje. Kedysi označovalo dom so zlou statikou, na ktorý boli bez stavebného povolenia popriliepané rôzne prístavby. Prílepky zničil na jeseň 2008 požiar a dom následne obec zbúrala. Rómske rodiny s trvalým pobytom na súpisnom čísle presťahovali do unimobuniek. Tie ako pomoc obci a obyvateľom domu hroziaceho zrútením už skôr poskytla splnomocnenkyňa pre rómske komunity.
Unimobunky umiestnili na súkromnom pozemku, ktorý patril k zrúcanému domu so súpisným číslom 112. Jeho (nový) majiteľ súhlasil, že unimobunky tam budú pol roka, kým obec alebo ich obyvatelia nezískajú iné bývanie. To sa však nedarilo.
V rokoch 2009 a 2010 sa v médiách objavovali správy o predlžovaní zmluvy a neúspešnej snahe obce získať pozemok pre výstavbu nájomných bytov. Snahu maril odpor miestnej majority. Nedarilo sa ani presvedčiť obyvateľov unimobuniek, aby sa odsťahovali do inej obce, kde im chceli zakúpiť dom a pozemok.
Posledná mediálna správa je z januára 2011. Podľa nej boli obyvatelia unimobuniek bez nájomnej zmluvy (skončila sa v novembri 2010) a bez elektriny. Ale stále mali ponuku odkúpiť si príbytok za jedno euro a presťahovať si ho niekde, kde im predajú pozemok.
A potom už len mediálne ticho. Žeby sa hľadanie pozemku skončilo ako v rozprávke o Maruške, ktorú v treskúcej zime poslali na jahody? Hľadať pozemok na bývanie chudobných a neželaných je podobne ťažká úloha. Nájsť majiteľov pozemkov so zmyslom pre ľudské práva je však na Slovensku ťažšie, ako nájsť dvanásť mesiačikov.
Ak obec hľadá právne stanovisko „vo veci rómskej otázky na súpisnom číslo 112“, znamená to, že provizórium tamojších rómskych rodín s hrozbou vysťahovania trvá už piaty rok. A je zrejmé, že ho nepodnietilo úsilie naplniť právo týchto rodín na bývanie. Obec hľadá spôsob, ako sa právne čistým spôsobom definitívne zbaviť unimobuniek a ich obyvateľov.