Je to nesmierne obťažná úloha, hoci časovo nie veľmi náročná, lebo do volieb zostáva už iba niekoľko mesiacov. No mať aspoň hmlistú predstavu o vlastnom politickom nasmerovaní a o jeho jemných rozdieloch, napríklad od programu, ku ktorému sa politici pôvodne hlásili, je v tomto období nesmierne dôležité. Privádza to jednotlivcov i celé zoskupenia do neprimeraného stresu.
Nič na to nemení ani fakt, že hneď po voľbách, teda keď sa rozdelia funkcie, už na takýchto verbálnych taľafatkách zvyčajne vôbec nezáleží. Permanentne ide o náročnú profesionálnu úlohu. Laikovi sa môže zdať, že spomenuté ideové východiská jednotlivých partají sa podobajú ako vajce vajcu a ešte k tomu sú akosi nemastné a neslané. Stiesňujúce je i pomyslenie na fakt, že aj ako nejaká spoločná ideová praženica by boli iba ťažko stráviteľné.
K optimizmu neprispieva ani to, že každý z partajných projektov osobitne, no i ako „čušpajz v syntéze“, musí byť lepší ako program nateraz vládnej strany Smer. Veď bude o ňom treba celé hodiny rozprávať v televízii tak, aby sám prednášajúci pri tom nezaspal.
Najdôležitejšou bude istotne téma utečencov. S tými majú pravicové strany iba tie najlepšie skúsenosti. Napríklad KDH prijalo z OĽaNO utečenca Alojza Hlinu a dokázalo ho bez problémov integrovať, hoci bol pôvodne tak trochu liberál. Program je príťažlivý a celkom jasný, lebo každý, kto cestuje po Slovensku, vidí popri cestách, že na zemi je zo slamy napísané HLINA. Ide v podstate o rafinovaný podstielkový signál podvedomiu voliča.
Nemôžem hovoriť za iných, no mňa to ľahostajným nikdy nenechalo. Naopak, utečenec z KDH Radoslav Procházka, predseda mimoparlamentnej strany Sieť, by sa mal, podľa predsedu Mostu-Híd Bélu Bugára, opäť integrovať v nejakom spoločnom zoskupení s KDH, z ktorého pôvodne migroval. Všetky tri veličiny by tak mohli vytvoriť vládu.
Bugár iste vie, o čom hovorí, lebo Most-Híd zatiaľ dokázal integrovať azda najväčší počet straníckych migrantov, zachrániť ich pred politickou smrťou. Z tohto hľadiska ide dnes priam o azylovú stranu. Takáto vláda už len vďaka tomu bude úplne stabilná a navyše vraj celkom bez Smeru. Mimoriadne povzbudivé je aj Bugárovo vyhlásenie: „Súhlasili, aby sa stretli spoločne všetci traja. Procházka si vie predstaviť spoločnú komunikáciu pred voľbami aj po voľbách…“
Keby sa teda niekto bál, že tu po voľbách nijakú vládu nenájde, teraz sa báť nemusí. Väčšina voličov už dnes vie, že po voľbách bude, ako nebolo. Iná, zatiaľ tiež väčšina tuší, že bude, ako vždy bolo.