Viaceré krajiny boli za členov eurozóny prijaté na základe politických prianí, ale nie na základe parametrov tzv. maastrichtských kritérií. Platí to najmä pre rozpočtových hriešnikov, ktorí neplnili stanovené parametre a výhody spoločnej meny zneužili na rozšafné zadlžovanie krajín.
Plánom na zavedenie eura sa v prvom rade otočila chrbtom Veľká Británia, zdôvodňujúc potrebu korigovať zmenou úrokových sadzieb prípadné bubliny na realitnom trhu. Euro od začiatku nechcelo ani Švédsko a Dánsko.
Jedinou škandinávskou krajinou so spoločnou menou je Fínsko. Tamojší politici využili stratu dôvery obyvateľstva v domácu menu z roku 1991, keď fínska marka prudko zdevalvovala po strate odbytiska na svoje tovary predávané dovtedy do Sovietskeho zväzu.
Devalvácia pripravila o podstatnú časť odloženej kúpnej sily všetkých obyvateľov krajiny, najmä však sporiteľov v penzijných fondoch a poistencov životných poisťovní.
Dnes je však nálada bežných Fínov úplne opačná ako pred zavedením eura. Plán na vystúpenie krajiny z eurozóny je na programe dňa priamo vo fínskom parlamente. Kritici eura pritom poukazujú na susedné Švédsko, kde ekonomika od roku 2008 vzrástla o osem percent, pričom vo Fínsku za toto obdobie poklesla o šesť percent.
Euro je podľa nich vinníkom slabého hospodárskeho rastu, hoci príčinou môže byť aj nižší dopyt po fínskych tovaroch z Ruska či útlm produkcie koncernu Nokia.
Po eure okrem Fínov prestali túžiť aj iné členské krajiny EÚ, ktorým sa zo začiatku po vstupe do EÚ spoločná mena veľmi pozdávala. Euro v najbližších rokoch nechcú prijať ani v Poľsku, Česku či Maďarsku.
Pritom ešte prednedávnom maďarskí sporitelia svoje úspory vo forintoch v obavách pred znehodnotením masovo vymieňali práve za eurá. Inými slovami povedané, dnes nechcú euro v dohľadnom čase zaviesť ani tie krajiny, ktorých domáca mena sa v minulosti veľkej popularite netešila. To platí najmä pre Poľsko, ktoré v roku 1995 muselo z dôvodu zinflačnenia meny škrtnúť na svojich bankovkách štyri nuly.
Svetlou výnimkou záujmu o nahradenie vlastnej meny eurom sú pobaltské krajiny Litva, Lotyšsko a Estónsko, kde sa už platí eurom. Z eura sa dnes tešia predovšetkým firmy, ktoré sa cez spoločnú menu zbavili nákladov na výmenu devíz pri obchodovaní so zahraničím a rizík spojených s kurzovými pohybmi či jednoduchším vedením účtovníctva cezhranične pôsobiacich firiem. Firmám sa tiež zvýšili šance predávať podnikové dlhopisy zahraničným investorom.
Na druhej strane výhody eura môžu rozpačito hodnotiť ľudia, ktorí si kupujú nehnuteľnosti na bývanie formou hypotéky. Výhodu lacných úverov z dôvodu experimentovania ECB v oblasti peňažnej politiky im vymazávajú čoraz drahšie byty a domy ako odraz nafukovania bublín z dôvodu tzv. kvantitatívneho uvoľňovania ECB.