Užívala si, ako zaťala do živého v nás, čo sme sa s nemou hrôzou prizerali tejto nenahraditeľnej strate. Kvalitná funkcionalistická stavba buldozérom odolávala symbolicky statočne, žiaľ, zbytočne.
Primátor hlavného mesta Ivo Nesrovnal, ktorý sa na sociálnych sieťach pod svoje „hlášky“ familiárne podpisuje ako IvoN, a ktorý si pre nadprácu okolo PKO vyslúžil prezývku „turboďurkovský“, môže byť spokojný. Svoju povolebnú domácu úlohu splnil.
Po desiatich rokoch tak primátor spolu so spoločnosťou Henbury Development, majiteľkou pozemkov pod PKO (a keďže na katastri občas pracujú prekvapujúco rýchlo, už aj vlastníčkou budov), v priebehu necelého mesiaca PKO definitívne dorazili. Primátorova obľúbená fejsbuková komunita obratom zareagovala vytvorením skupiny IvoNDole z primátorskej stoličky! Na tom, že sa búracie práce začali v období koncoročných sviatkov, nebolo nič prekvapujúce. Stará známa taktika tejto kauzy. Ľudia nie sú v meste, prípadne ak aj sú, majú iné starosti, ako niekde v mraze protestovať. Preto pobavilo vyjadrenie konateľa Henbury Jána Krnáča, že sa tak dialo v prospech (odcestovaných) Bratislavčanov, aby ich hluk a prach búraniska až tak nezaťažil. Blaho tých, čo ostali doma, ako aj blaho hostí, ktorí sviatkovali v hoteli bezprostredne vedľa PKO, mu zrejme na srdci neležalo.
Vzhľadom na množstvo informácií okolo PKO nie je možné ich dookola opakovať. Je však potrebné ustavične pripomínať, že hoci sa aj názory na PKO rôznia, faktom ostáva, že proces jeho likvidácie neprebehol čisto. Potvrdzuje to aj najnovšie stanovisko mestskej časti Staré Mesto, ktoré o zisteniach štátneho stavebného dohľadu uvádza, že „nebola dodržaná jedna z podmienok rozhodnutia o povolení odstránenia stavby, a to termín dokončenia prác na odstránení stavby“.
Príbeh PKO sa pre Slovensko stáva chtiac-nechtiac tým, čím sú preň neslávne známe nástenky, sitká, cétečká či tety Anky. Alebo ako v minulom režime zbúranie Podhradia či ikonickej neologickej synagógy. Z Bratislavy, krásavice na Dunaji, postupne vzniká nudné sídlo, akých je vo svete hromada. Jej novým generáciám z nej veľa nezostalo. Mesto s minimálne 2-tisícročnou pamäťou bude mať v budúcnosti čo robiť, aby sa mu pamäť aspoň čiastočne vrátila.
Jedno je však isté už dnes. Či je v tom Ivo Nesrovnal nevinne (žartujem), alebo nie, jeho meno už navždy zostane spojené s podozrením, že najväčší podiel na „konečnom riešení“ jedinečného PKO mal práve on. A keďže mimosúdna dohoda mesta s Henbury hovorí aj o stiahnutí príslušných žalôb, primátor svoje meno už ani neočistí.
Biľag zámerne ignorovaného podozrenia, že proces predaja a búrania PKO nemal s výkonom práva a najlepšieho záujmu mesta nič spoločné, je nezmazateľný. Justícia hádam jedného dňa otvorí oči. Nechcela by som byť v tej chvíli v IvoNovej koži.