Občania sa už na prvý pohľad, teda za lepšej viditeľnosti, mohli kedykoľvek presvedčiť o tom, že aj na druhej strane európskej veľrieky žijú ľudia, azda i s rovnakými starosťami a radosťami. Preto sa pred časom rozhodli spojiť električkou, ktorá by ich zjednotila prostredníctvom celkom nového Starého mosta.
Zatiaľ je však skutočným prekvapením pre obe strany, že električka na moste vraj nekončí, aj keď by ona sama na Šafárikovom námestí pokojne mohla „uhnúť“ kamsi nabok. Lež to sa jej vraj nedovolí, a preto bude zo Starého mosta a rovno zo Starého Mesta pokračovať až k nim. Jediný problém je teraz už iba v tom, že drvivá väčšina električiek je ešte stále iba na jednej strane rieky a sľúbená skvostná hromadná doprava zatiaľ leží skôr na pleciach bicyklistov. Tí však aj tak chodia po úplne iných mostoch a najvýznamnejšie spojenie sú nútení celkom nedobrovoľne ignorovať.
Údajne koncom leta, čo je, aspoň podľa môjho laického odhadu, približne v období zimného slnovratu, by to už nemal byť až taký veľký problém. Veď podľa vyjadrenia jedného z významných predstaviteľov magistrátu ani v Berlíne to nerobia inak. A Berlín je pritom úplne spokojne tiež hlavným mestom.
Nie je to jediný pokus o dôležité spojenie, ku ktorému v súčasnosti na Slovensku dochádza. Napríklad Igor Matovič sa usiluje o spojenie s niektorými doteraz nepodchytenými sociálne stiesnenými voličmi. Tento márny, no neutíchajúci boj o intelektuálnu a morálnu prestíž OĽaNO nemôže nechať nikoho ľahostajným. Mohli sa o tom pred časom presvedčiť onakvejší hrdinovia, teda keby boli chceli, rovno na detektore lži v Londýne.
Koľkí to teraz opäť prežijú na vlastnej koži a zostane im tiež iba pocit prázdna a sklamania? Veď nikoho neprekvapilo, že Matovič svoju najcennejšiu kartu, smutnú rómsku problematiku, prenechal Alojzovi Hlinovi. Ten, po cenných skúsenostiach z OĽaNO, jediný môže aspoň trochu pozdvihnúť tradične dobrú úroveň KDH. A tak na vyriešenie Rómov už nemá čas. Úplne inak sa však rozhodol pri všetkých nevyhnutných spojeniach postupovať Richard Sulík, predseda SaS, ktorý vyjadril ochotu spojiť svoje bojachtivé voje s voličmi celkom iných, najmä čerstvo sformovaných strán. Uzrel zrazu záľahy nevyužitých pokrokových kádrov, ktoré sa zatiaľ beznádejne potulujú v stranách ako SKOK, Tip, Šanca a SDKÚ. A vyzval ich, takpovediac z mosta doprosta, aby „bez škrípania zubami“ (rozumej: bez Fica!) dali hlas jeho SaS.
Mnoho ľudí niekedy nechápe a nevie, ako sa rodí genialita, no v slovenskom predvolebnom boji jej vždy bolo a bude neúrekom, ba vidno ju rovno v stave zrodu. Nuž ako povedal svojho času dnes už pomerne zabudnutý sovietsky štátnik Nikita Sergejevič Chruščov, ničiteľ Stalinovho kultu a propagátor pestovania kukurice za polárnym kruhom: „Politik je človek, ktorý sľúbi, že postaví most aj tam, kde nie je rieka.“