Podobenstvo o Otíkovi

Určite sa vám to už stalo. Nejaký príbeh sa vám dostal pod kožu, ani neviete ako a prečo práve ten. Myslíte naň a v prípade, že sa odohráva v skutočnom svete, nie v románovom, dúfate, že sa dobre skončí.

05.02.2016 09:00
debata (1)

Osud hlavného hrdinu vám chtiac-nechtiac neprestajne vŕta hlavou. V českých lesoch neďaleko mesta Hradec Králové sa práve taký príbeh odohráva. Zápas jednotlivca s mocou. Zápas, v ktorom našťastie človek, ťahajúci zdanlivo za kratší koniec, nie je sám.

Niekto si pri pohľade na Miroslava Vojtěcha, bývalého lesného robotníka, milovníka a ochrancu prírody, šesťdesiatnika s bujnou šedivou hrivou, spomenie na českého Krakonoša, rozprávkového ducha, ochrancu hôr. Mne napadol – azda pre podobný spôsob života, aký vedie aj pán Vojtěch – už takmer bájny slovenský ochranár z Osadného Ďuro Lukáč. Príbeh samotára z českých lesov je však práve v týchto dňoch poznačený odpornou mocenskou „klasikou“.

Silvie Dymáková, autorka dojímavého rozhovoru s Miroslavom Vojtěchom, na stránke Pribehylidi.cz prirovnáva jeho príbeh k príbehu Otíka z filmu Vesničko má středisková, ktorý máme radi aj na Slovensku. Jednoduchý muž z vidieka by sa mal presťahovať do mesta do paneláka. Opustiť všetko, čo mu je drahé, čo dôverne pozná, v čom sa cíti bezpečne; presadiť korene kamsi, kde rozhodne nepatrí.

Na webovej stránke Českej televízie sa v relácii Zaujímavosti z regiónov môžete s pánom Vojtěchom zoznámiť „osobne“. Verte, že chytí za srdce aj vás. Štyridsať rokov žije na samote v horárni, ktorá bola pred jeho príchodom neobývateľná. Mesiace ju po práci v lese chodil dávať dokopy; opravil ju vlastnými rukami a za svoje.

Pán Vojtěch za tie roky vyčaroval z polorozpadnutej chalupy útulný, hoci pre mestského človeka azda aj trochu drsný domov. Domov, ktorý je pre neho všetkým. Žije v ňom so svojou družkou, s domácimi i divokými zvieratami, na prvý pohľad bytostne spätý s nádhernou prírodou vôkol.

Dnes sa mesto, ktoré horáreň z konca 19. storočia vlastní (a za ktorú jeho obyvatelia platia normálne nájomné), rozhodlo, že by bolo fajn ju zbúrať, na jej mieste postaviť nové hypermoderné environcentrum a dôchodcu, záchrancu chránených jarabíc, opatrovateľa malého stáda danielov, chovateľa zajacov a mnohých domácich miláčikov vysťahovať do bytu v meste.

Znie to až perverzne. Mesto chce horáreň, ktorá je sama osebe tým najprirodzenejším environcentrom, nahradiť „umelinou“, hoci aj postavenou z dreva. Ako inak, za milióny českých korún. Ale aby som zbytočne nešpekulovala, vrátim sa k pánovi Vojtěchovi.

Na jeho obranu, ale aj za sprehľadnenie nejasných procesov okolo celého projektu, sa postavili prostredníctvom petície tisícky ľudí. Patrím k nim, hoci nie som česká občianka. Spolu so signatárkami a signatármi petície pevne verím, že ešte existujú miesta, kde moc a peniaze nestoja nad životmi ľudí. A kde, naopak, má ešte šancu dobro zvíťaziť nad zlom. Držím v tom pánovi Vojtěchovi palce. A s ním celej Českej republike. Aj Slovenskej.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #lesy #Hradec Králové #Krakonoš #Vesničko má středisková #envirocentrum