„Stredopravé“ strany sa začínajú zreteľne odlišovať od „ľavopravých“, no akoby spoločne pritom bočia od „pravopravých“ a všetky nevraživo zazerajú na „ľavoľavé“. Je to ešte zložitejšie ako námorný kompas. Napríklad od detstva mám problém, ak mám ísť nejakých päť bodov na severo-severovýchod. Ide o pohľad na politiku, ktorý pripomína prierez mierne rozpletenej hlávky kapusty alebo grafy predvolebných prieskumov.
Do tohto informačného priestoru popritom však vstupuje nesmierne množstvo iných závažných informácií. Ak natrafím na nadpis článku Všetci budú omdlievať!, viem, že to ešte stále nie je natoľko horúce, akoby znel: Všetci budete omdlievať! Hneď za tým je oznam, že dcéra známej podnikateľky si k béžovému outfitu vzala tmavozelenú minikabelku namiesto svetlozelenej. Ja som pritom omdlel niekoľkokrát, a to som ešte nevedel, že nebola značková.
Z ďalšieho článku o pár hodín neskôr však vysvitne, že ide o diskrimináciu, lebo minikabelka bola z trhoviska na Miletičovej ulici v Bratislave, kde sú všetky značky najspoľahlivejšie a pritom v úplne primeraných cenách, ktorým obchody v strede mesta nikdy nemôžu konkurovať.
Vlastne ani nešlo o minikabelku, ale o puzdro na okuliare učiteľa fyziky, ktorý sa zrazu kamsi vychytil. Vraj jej ho na chvíľu zveril iba preto, aby mu neprekážalo pri rýchlostnej manipulácii v hygienickej kabínke. Teda urobil iba čosi také, ako keď na ťažký kamión namontujú spojler.
Ale i tento humánny zástoj mladej dievčiny paparazzi, ako také hyeny, zneužili. Je však zaujímavé, že niektoré politické strany v predvolebnom boji nepostupujú inak. Zamrazilo ma, že predseda SaS Richard Sulík na základe dodatočnej analýzy vzájomných správ sms, zistil, že Iveta Radičová sa na funkciu predsedníčky vlády vôbec nehodila a doslovné znenie správ preto aj teraz zverejnil.
Takmer som omdlieval! Veď Sulík to po celý čas vedel! No sms správy o voľbe generálneho prokurátora, ktoré ako predseda parlamentu z mobilu vraj posielal podnikateľovi Mariánovi Kočnerovi takpovediac rovno z pracoviska, teda v súvislosti s nejakými vlastnými politickými kompetenciami, v tejto súvislosti cnostne opomenul.
Nie inak ako keď predseda KDH Ján Figeľ v televíznej besede s Robertom Ficom spomínal úspechy svojej strany v školskej politike. Vôbec napríklad nespomenul nahradenie estetiky náboženskou výchovou a etikou vtedajším ministrom za KDH Martinom Froncom. Cudne však nespomenul ani vlastnú iniciatívu, keď ako minister dopravy zašiel do Bruselu s požiadavkou, aby bolo možné peniaze z eurofondov na slovenský vedecký výskum a vzdelávanie zabetónovať do výstavby diaľnic.
Obávam sa preto, že ešte stále je aktuálna prvá otázka zo slávneho predvolebného testu francúzskeho časopisu Hara-Kiri: „Dokážete na prvý pohľad rozoznať voľby od gelety bryndze?“