Bývalý grécky minister financií je známy svojou kritikou toho, ako sa Európska únia postavila k riešeniu krízy v Grécku. Nielen pre neprimerané a neodborné ekonomické zásahy v podobe politík škrtov, ktoré tvrdo presadzovalo Nemecko de facto voči celej EÚ. Ale aj kritikou spôsobu, akým sa tieto dôležité rozhodnutia vytvárali: za zatvorenými dverami, v neverejných rozhovoroch niekoľkých politikov, bez dohľadu jedinej demokraticky zvolenej inštitúcie – Európskeho parlamentu. Výsledkom politík škrtov je tak uťahovanie opaskov bežných zamestnancov a dôchodcov, a nie tých, čo za krízu skutočne zodpovedali – okrem iného bankového sektora a pridružených finančných inštitúcií.
DiEM25 sa radikálne stavia proti takejto vízii technokratickej EÚ. Kladie si za cieľ ju do roku 2025 zdemokratizovať, podľa hesla Európska únia bude buď demokratickejšia, alebo sa rozpadne. Chce nahradiť súčasný trend, v ktorom sú Európania v podstate vylúčení z demokratickej kontroly nad financiami, pracovnými podmienkami a otázkami životného prostredia.
Programový manifest, k prečítaniu na webe organizácie alebo v slovenčine, má silný ľudskoprávny rozmer a nebojí sa žiadať Európu takú, akú ju naozaj chceme: demokratickú, s dôstojným štandardom života, prosperujúcu a ekologickú. Sformulované sú v ňom aj jasné požiadavky: okamžité stransparentnenie rozhodovacích procesov v kľúčových telesách únie, ako je napríklad Ecofin, ekonomická rada Európskej komisie či v Európskej centrálnej banke, povinná registrácia lobistov, ktorí prichádzajú do styku s politikmi a zamestnancami inštitúcií EÚ. Navrhuje spoločný postup riešenia krízy verejného dlhu, bakovníctva, neadekvátnych investícií, migrácie a rastúcej chudoby.
Zlomový je najmä návrh na založenie Ústavnej rady, ktorá má reprezentovať cezhraničné zastúpenie Európanov – volebné kandidátky by mali povinne obsahovať zástupcov väčšiny členských krajín, a tým prekonávať duch bojov o vlastné národné záujmy jednotlivých štátov.
Medzičasom DiEM25 podporili mnohé známe osobnosti ako Slavoj Žižek, Brian Eno, Julian Assange alebo Toni Negri. S ambíciou byť skutočne celoeurópski sa do jej štruktúr zapájajú aj zástupcovia a zástupkyne stredoeurópskych štátov, Slovensko nevynímajúc. Všetkým, ktorým sa vízia DiEM zdá utopická, odkazuje hnutie jediné, a to, že demokratizácia EÚ je určite realistickejšia ako snaha o jej udržanie takej, aká je, teda nedemokratická a zaseknutá v predstave Európy „rôznych rýchlostí“.
Sledovať vývoj DiEM alebo sa doň zapojiť bude tak do budúcnosti rozhodne zaujímavé, predovšetkým preto, že je čoraz jasnejšie, že problémy demokratizácie ekonomiky tak, aby donekonečna neznamenala len znižovanie ceny práce, dokážeme efektívne riešiť iba spoločným úsilím na úrovni celej únie.