Najskôr sú to parlamentné voľby, ktoré však nijako nezastrú fakt, že po celý mesiac má každý rozveselený občan možnosť zaplatiť dane. Komu sa to podarí ešte pred 20. marcom, môže súčasne osláviť Medzinárodný deň šťastia, ktorý, aspoň podľa mňa, nemôže byť adekvátnejšie pochopený v nijakej inej súvislosti. Navrhlo ho vyhlásiť himalájske kráľovstvo Bhután, ktoré meria prosperitu ukazovateľom „hrubého národného šťastia“. Nuž, pri určitej miere skromnosti, niekedy zrejme k šťastiu stačí aj obyčajné šťastie. Ale aj keď je tento deň už medzinárodne uznaný, predsa sa dosť obávam, že náš daňový úrad to zatiaľ takto jednoducho nechápe.
Medzi významné dni vstupuje aj Medzinárodný deň žien. Mnohým sa síce akosi nepozdáva, no ešte v marci si ho môžu vykompenzovať regulovaným domácim násilím cez Veľkonočný pondelok. No čakajú nás aj mnohé iné medzinárodné dni, ktoré však vzápätí urputne a naliehavo vystriedajú spomenuté veľkonočné sviatky. Všetci istotne ocenia intenzívny výcvik v nakupovaní potravín a v zdokonaľovaní patričných zručností, ktorým spoločnosť dobrovoľne nedávno prešla, teda už pred Vianocami.
Nakoniec, prirodzene, čaká nás všetkých z celého mesiaca to najlepšie, najdôležitejšie a najkrajšie, teda Deň učiteľov. Veď na nich na Slovensku každý myslí už dnes iba s láskou. V trme-vrme týchto početných významných príležitostí a osláv istotne nikomu neunikne, že marec je aj mesiacom knihy. Všetci sa najviac tešia na pripravovanú knihu najvýznamnejšieho vnuka vo vrcholovej slovenskej politike, ktorá vraj má vyjsť pod navonok nenápadným názvom „Majn štrajk!“ Sľubný autor ju začal písať už pred rokmi, pripútaný na detektore lži v Londýne, no na dokončenie rukopisu však prechodne rezignoval. Ale našiel ho, našťastie, v nejakom zabudnutom lacnejšom „bavoráku“ na dvore u babky. Napísanie a vydanie knihy však zatiaľ nie je celkom isté, lebo každý umelec sa už od Leonardových a Michelangelových čias usiluje o dokonalosť, aj keby išlo o dielo s nie príliš silným ideovým a tvorivým pozadím.
Ak mi niekto neverí, môže sa ísť na to spýtať istého akademického maliara priamo do Akreditačnej komisie na Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR. Tam mu, pritom bez nejakých väčších problémov, bystro zhodnotia každého umelca alebo teoretika, úplne bez ohľadu na vek, pohlavie alebo národnosť. Najradšej však hodnotia našich profesorov.
Tou najväčšou radosťou, ktorá nás v bezprostrednej budúcnosti čaká, je fakt, že šťastie a radosť budú v našej spoločnosti pokračovať ešte celé roky po voľbách, nech už v nich zvíťazí ktorákoľvek strana. Ja, samozrejme, vychádzam z predvolebných sľubov politických strán a na rozdiel od svojich spoluobčanov ich všetky beriem úplne vážne. Veď ako by som sa mohol nejakej politickej strane pozerať do očí, keby som si myslel, že ich do bodky nesplní?