Bokom však ponechám – aspoň pre potreby tohto článku – analýzy, prečo by povolebnému Slovensku mali tvorbu obsahu politiky diktovať práve voliči a voličky banskobystrického župana, nastupujúceho poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Republiky, ktorá je podľa platnej ústavy štátom ľudí slobodných a rovných v dôstojnosti i v právach.
Bokom tiež ponechám dávno pomenované diskriminačné trendy, ktoré Slovensko dlhodobo decimujú. Z ľudskoprávneho prostredia sa stále ozývali varovné hlasy, ktoré súčasnú situáciu avizovali už roky. Voľby 2016 jasne dokázali, že oprávnene. Zloženie nového parlamentu potvrdzuje, že Slovensko je nielen chudobné a nahnevané, ale aj rasistické, xenofóbne a homofóbne. Nie celé, samozrejme.
Ihneď po tom, čo sme sa zobudili do hnedého rána, na sociálnych sieťach sa vyrojili floskuly „nie som rasista, ale“ inovované do podoby „nie som kotlebovec, ale“. Úsilie neutralizovať parlamentný kokteil, ktorý je azda najnechutnejší v celej ponovembrovej histórii Slovenska, najlepšie charakterizuje výzva „dajme Kotlebovi šancu, nech sa ukáže“. Akoby už nedostal šancu ako župan a nepredviedol, ako „demokraticky“ ju využíva. Až by sa mohlo zdať, že to je to, čo Slováci skutočne chcú.
Počty voličov hovoria jasnou rečou. Za Marianom Kotlebom nestoja iba vulgárne hlúpe „hlavohrude“. Skúsme teda uveriť, že jeho strana, prívrženci i on sám sa naozaj odklonili od fašistických ideí, pre ktoré bol Najvyšším súdom SR rozpustený jeho prvý politický projekt.
Berme ako záväzok verejné proklamácie predsedu i poslancov Ľudovej strany Naše Slovensko, že nie sú iba neonacistickou úderkou, prechodne a účelovo zaodetou do obleku namiesto do uniformy Hlinkovej gardy. Skúsme uveriť, že sú naozaj stranou, ktorej elektorát sa podobne ako ich milovaný „národ slovenský“ hlási – aspoň podľa Ústavy SR – k uplatňovaniu demokratickej formy vlády. (Aj vy v týchto vetách v súvislosti s ĽSNS vnímate mrazivo falošný podtón?)
Ktovie, ako by dopadla výzva z Kotlebových úst, aby jeho verní prestali slovne i fyzicky útočiť na menšiny a všetkých, ktorí im nie sú z akéhokoľvek dôvodu po chuti. Aby spálili zástavy, nie nepodobné tým ľudáckym. Aby zahodili bejzbalové palice, uniformy a vysoké baganče. Aby nepochodovali mestami ako čierny mor, ktorý vzbudzuje strach. Aby dokázali, že im skutočne ide o blaho všetkých mužov a žien Slovenska, nie iba o chuť s posvätením volieb zastrašovať ľudí a otvárať dvere stavovskému štátu.
Neskúsite to s takou výzvou, pán učiteľ? Obetovať zopár tvrdých chlapcov, ktorí by sa vám obrátili chrbtom, vám azda za zlepšenie povesti a potvrdenie úprimnosti slov predsedu strany stojí, či nie? Inak je všetko, čo hovoríte a pre čo vás ľudia volili, len mlátením prázdnej slamy. Presne takej istej, akú mlátia politici, ktorých kritizujete.