Spoliehanie sa na anonymitu kapitálových hodnôt sa majiteľom akcií, dlhopisov a iných cenných papierov či podielov vo firmách zatajených pred domovskými daňovými úradmi z dlhodobej perspektívy v poslednej dobe nevypláca.
Do siete podivuhodných transferov utajených hodnôt sa pritom chytili vrcholoví politici, bankári, priemyselní oligarchovia a privatizéri či právnici a správcovia úradne poverení speňažením majetku zbankrotovaných firiem, alebo osoby spájané s nevýhodnými privatizáciami štátneho majetku za dampingové ceny, predstavitelia štátnej moci rozhodujúci o verejných zákazkách a podobne.
Zoznam je nielen veľmi obšírny, ale zložité sú aj finančné toky a prepojenia firiem, kapitálu, zmien vlastníckych vzťahov, zmien štatutárnych zástupcov schránkových firiem a ich dozorných či správnych rád a správcov majetku. Rozmotať klbká osôb a firiem konajúcich v zhode s cieľom daňovej optimalizácie, alebo dokonca prania špinavých peňazí je veľmi komplikované, pretože obyčajne naráža na striktné odvolávanie sa na bankové tajomstvo.
Základný akciový kapitál stelesňujú často listinné akcie na doručiteľa v dôverníckej úschove notárov či advokátov, ktorí nemajú žiaden dôvod spolupracovať pri poskytovaní informácií o tých, ktorí ich štedro za ich služby platia. Najväčšie globálne spoločenské zlo predstavuje pranie špinavých peňazí pochádzajúcich z predaja drog.
Podľa informácií Europolu drogová mafia zinkasuje ročne 24 miliárd eur. Značná časť týchto peňazí končí práve v daňových rajoch, pretože v mnohých krajinách, na rozdiel od Slovenska, je veľmi prísna legislatíva týkajúca sa preukazovania pôvodu peňazí.
Slovensko nie na zozname krajín označovaných ako daňový raj či ako krajina, ktorá by nespolupracovala pri výmene informácií o kapitálových príjmoch cudzincov. Tajné kontá a účty cenných papierov nie sú pre majiteľov nelegálnych a nezdanených zdrojov na Slovensku atraktívne. V rámci automatickej výmeny informácií sa od roku 2017 ruší v zásade bankové tajomstvo nielen v EÚ, ale v oveľa širšom rozsahu vo všetkých krajinách OECD.
Na Slovensku zisk firiem podlieha 22 % dani, ale výplata dividend a podielov na zisku s. r. o. je pre majiteľov firiem bez akejkoľvek dane. V susednom Česku firma zaplatí daň zo zisku 19 % a následne akcionári z vyplatených dividend ešte 15 %, čo systém na Slovensku robí z pohľadu investorov atraktívnejším.
Súkromné osoby majú však na Slovensku doslova daňový raj z pohľadu legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Dôvodom je bezzubý zákon týkajúci sa preukazovania majetku, najmä vďaka zrušeniu dane z darovania pri zavádzaní ekonomických reforiem na začiatku milénia.
Nelegálne získaný majetok je preto často predmetom fiktívnych darovacích zmlúv, ktoré nepodliehajú dokonca na rozdiel od ČR ani registračnej povinnosti cez notárov alebo daňovú správu. Budúcnosť ukáže, či v tejto veci existuje ochota kompetentných zmeniť veci k lepšiemu.