Na nej je najviac prekvapujúce zase to, že táto predstava pomyselne priložená na osobnosť predstavujúceho si, sa takmer bezo zvyšku zhoduje s jeho vlastnou osobnosťou. Preto je najväčšmi nepochopiteľné, podľa čoho ľudia volia a čo v politike hľadajú.
Sizyfovské úsilie pri hľadaní dobrého politika, ktorému sa venujú všetci, čo chodia alebo, naopak, úmyselne nechodia voliť, vedie najčastejšie k tomu, že ideálneho politika prehliadnu, najmä ak nekandiduje. Skutočnú osobnosť však možno nájsť iba podľa rituálov, ktoré vykonáva a čítať v nich ako v tajomných pohanských znameniach.
Napríklad skúseného politika Jána Figeľa, bývalého predsedu KDH, našli nedávno novinári v teplákoch v záhradke, ako sa celkom symbolicky rýpe v hline, no zmysel tohto veľavravného gesta im, žiaľ, unikol. Dokonca ho, nie veľmi vtipne, hneď označili za „politickú mŕtvolu“.
Naozaj to tak napísali. Plytký bulvár! Veď v honbe za senzáciami im uniklo, že je to práve bývalý poslanec Alojz Hlina, ktorý sa, naopak, ryje do KDH a rovno za predsedu. Každému rozumne uvažujúcemu človeku musí byť hneď jasné, že to inak nemôže byť, najmä ak uvážime, že exposlanec Hlina zatiaľ v KDH nikdy nebol.
Ale ak by tam aj nebol, istotne ho tam s jeho programom radi zoberú. Obaja sa pritom veľmi ostro vymedzujú proti poslancom, ktorí v parlamente sú. Napríklad Figeľ voči jednému predsedovi, ktorý počas svojho života mal o niečo viac manželiek ako ostatní.
I keď, aspoň podľa počtu detí, za inými pravovernými veru nijako nezaostáva. Pritom práve onoho poslanca – predsedu možno kedykoľvek vmietnuť do tváre bruselským politikom, ktorí tvrdia, že Európa bez posíl zvonku vyhynie. Akoby k tomu sami neprispievali.
Hlina sa však zatiaľ – aj s celým ním v budúcnosti vylepšeným KDH – jasne vymedzil voči „hnedým“ v parlamente, kamuflovaným zelenými tričkami. Je síce fakt, že svojho času zamuroval matku dvoch detí do akejsi úžerníckej firmy, ale to sa tiež dá pochopiť ako nadviazanie na pokrokové tradície. V minulosti totiž väčšinu chorôb, neúrod, záplav a požiarov spôsobovali bosorky a nejako sa to vtedy tiež muselo riešiť.
Každému sa to nemusí páčiť, ale Európa, aj vďaka týmto nevyhnutným opatreniam, potom dlho prosperovala. Dnes však Hlina môže zamurovať vlaky s novou neštátnou ochrankou. Figeľ zase, teda ako uviedli senzáciechtiví novinári, šoférovať žltý autobus až do Vatikánu, ba i ďalej.
Politici teda v budúcnosti na tom nebudú vôbec zle. Najlepšie na tom budú v bezprostrednej budúcnosti istotne najmä slovenskí učitelia, lebo vláda v programovom vyhlásení veľkoryso prisľúbila dať do školstva rovno dve miliardy eur a nie iba šesť percent.
Spýtal som sa na to staršieho, životom dlho skúšaného učiteľa. Iba vzdychol a skromne poznamenal: „Viete, byť v školstve, to bol vždy hotový jackpot!“