Teda teraz predbežne ide o to, že električky nebudú chodiť po Jesenského ulici, ale zase na Vajanského nábreží údajne občas zastane nejaký autobus, čo doteraz nijaký známy autobus nikdy neurobil. Týmto autobusom sa pôsobenie predsedníctva, teda fakticky zodpovednosť Slovenska za pol miliardy ľudí v EÚ, dosť zmierni.
To, čo všetkých na tejto situácii najviac teší, je fakt, že po dlhšom čase budú vedieť, prečo tieto električky nechodia. Doteraz v tomto priestore nechodili iba tak, a hovorilo sa, že ich vraj opravujú alebo skúšajú nové. A to aj vtedy, keď sa tam už dlhšie nič neopravovalo. Preto skutočnosť, že na vylúčenie dopravy bude konečne nejaký dobrý dôvod, musí potešiť každého.
Naozaj, každý človek sa hneď akosi lepšie cíti. I keď tvrdenie, že Bratislava bude na nepoznanie preto, lebo tam niečo nefunguje, hoci ide iba o dopravu, je pomerne zavádzajúce. Každý, kto býva alebo pracuje v Bratislave, ju bezpečne pozná práve podľa toho. Osud tej pol miliardy ľudí nám teda bezprostredne doľahne na plecia, a preto som sa musel poradiť so známym forenzným politológom, ktorý pôsobí vždy v blízkosti trhoviska na Miletičovej ulici alebo často priamo v ňom.
„Myslíte si, že uprostred hlavného mesta vznikne vďaka tomu hladová dolina? Viete, nie je to príjemná predstava – mať v historickom jadre púšť, po ktorej sa všetkými smermi preháňajú iba desiatky zahraničných delegácií. Obyčajný človek pritom nemá, kde by hlavu sklonil! Blahosklonne sa pousmial a ešte blahosklonnejšie si otvoril mocný osviežujúci okolkovaný nápoj: „Vidíte to príliš čierne! Veď aj pešo sa môžete za pár desiatok minút prepracovať zo stredu mesta na Miletičovu, kde sú stále bohaté zásoby potravín a nápojov. Pre šoférov sa nájde aj voda. Prípadne môžete pred takouto biedou ubziknúť na trhovisko na Žilinskej ulici! Nič sa nedeje! Ja napríklad budem po celý čas tu! A uvidíte: slovenské predsedníctvo EÚ sa raz skončí a zase bude dobre!“
Hĺbka jeho myšlienky ma zaujala. Bolo by možné, že potom by doprava začala normálne fungovať? „Nemusíte to preháňať! Ide tu o princíp a určitú solidaritu!“ zamračil sa ako vždy, keď som nechápal čosi, čo je úplne jasné.
„Nemôžete mať všetko! Malo by vás uspokojiť, že potom nebudete mať to predsedníctvo. A to rozhodne nie je málo! Vy by ste však chceli fungujúcu dopravu a hneď aj, obrazne povedané, zmieriť predsedu Mostu-Híd Bélu Bugára s predsedom OĽaNO Igorom Matovičom! Samo predsedníctvo predsa mnohé veci vylučuje. Je turbulentná doba a zmierniť Matoviča už nikdy nebude možné! A tak to bude aj s dopravou! Ak mi rozumiete!“
Nuž, čože by som nerozumel. Veď tu bývam. Napokon, vždy sa možno aspoň trochu utešiť myšlienkou amerického spisovateľa Ernesta Hemingwaya: Najpodivuhodnejšia na budúcnosti je predstava, že aj našu dobu raz budú nazývať staré dobré časy.