Z vyhlásení mnohých sa nedá nevycítiť, že si takýto vývoj udalostí veľmi neželajú. Dokonca tak veľmi, že mnohí z nich sa stávajú zdrojom ohrozenia sami sebe.
Jeden z nich vraj už napísal testament, že chce, aby ho pochovali v dodávke u babky na dvore aj so všetkými dôležitými fasciklami, ktoré tam mal odložené, kým mu ich podlo neodňala prokuratúra. A potom, že ľudia už dnes tak veľa nečítajú ako kedysi! Naopak, po určitom type literatúry je stále veľká zhánka a príslušní úradníci sa k nej nezriedka dostávajú aj takýmto nekalým spôsobom.
Druhý poslanec zase vyjadril názor, že ak predseda vlády vyzdravie, tak by už nemal robiť predsedu vlády, lebo je to očividne zdravie ohrozujúca činnosť. „Teraz, teraz by mal odísť!“ lamentoval takpovediac v priamom prenose. Každému hneď bolo jasné, že by ho kedykoľvek na mieste premiéra mohol a bol ochotný nahradiť aj so všetkými rizikami, ktoré takáto funkcia so sebou prináša.
Aj keby na tento seriózny návrh nepristúpil, vôbec nie je pravdou, že pred ním mieni utiecť do Latinskej Ameriky, lebo sa vraj celkom uspokojí s Bruselom. Rozhodne to v tomto zmysle nie je zlá a nepremyslená voľba, lebo žiadne miesto na svete nie je dnes od občanov a menších štátov EÚ vzdialenejšie ako Brusel.
Hádam k tomu prispel aj ďalší mnohodetný politik, ktorý, i keď má jednu latinskoamerickú krajinu veľmi kvalitne nafotenú a on sám nič zlé na jej fotografiách vraj nenašiel, predsa len by nástup premiéra po rekonvalescencii do funkcie nepreferoval.
Miera tejto láskavosti a statočnosti u politikov opozície je natoľko neobvyklá, až to primalo aj niektorých iných politikov, politológov, ba i statočných novinárov k nesmelým tvrdeniam, že premiér, bárs je aj podrobovaný liečeniu, predsa len nie je iba taká nejaká svokra, aby sa k nemu až takto hrubo správali a cynicky vyslovovali.
Má to potom až natoľko neblahý vplyv na mládež, že ju vraj treba preventívne voziť do koncentrákov, aby sa nestala obeťou fašistických ideí ako niektorí terajší členovia parlamentu. Toto múdre opatrenie je sprevádzané a potvrdzované aj ostatnou rozhodnou odpoveďou ministerstva školstva na štrajk učiteľov za lepšie financovanie, na ktorú som v novinách nechtiac naďabil hneď ráno: „Škrtať sa má všade. Od základných po vysoké školy.“
Celkom súkromne som sa na to pýtal aj známych, no svorne tvrdili, že toto rozhodnutie ministerstva vôbec nie je motivované tým, aby premiéra na anestéziologicko-resuscitačnom oddelení udržali dlhšie a aby teda jeden z ministrov získal nespornú časovú výhodu.
Jeden z nich mi to povedal úplne úprimne: „Viete, on bol vždy taký. Veď už z diaľky pripomína celú Akreditačnú komisiu pri ministerstve v jej rozhodnutiach, napríklad v oblasti umenovedných odborov v Bratislave. Teraz ho treba, a to platí aj pre všetkých štrajkujúcich, iba podržať!“