Trumpove osobné hendikepy sú zrejmé. Pochybná profesionálna minulosť, nulové politické skúsenosti a zrejmý nedostatok kompetencií riadiť ešte stále najmocnejšiu krajinu na planéte. No podobne bol na tom aj George Bush mladší a nakoniec z toho boli dve volebné obdobia. Kľúčový nie je ani názorový oportunizmus a programovo plytká kampaň, založená na útokoch na protivníkov, xenofóbii a vyvolávaní nenávisti. Podobné ingrediencie pomáhajú politicky bodovať na oboch brehoch Atlantiku.
Horšie je to však s volebnou matematikou. Budúcemu demokratickému kandidátovi stačí na víťazstvo získať 19 štátov, v ktorých vo voľbách od roku 1992 vždy zvíťazil demokrat, k tomu pridať 28 ďalších hlasov (napríklad Floridu). Naopak, ak si aj Trump podrží 13 štátov, ktoré boli posledných dvadsať rokov verné republikánom, ešte stále bude musieť nájsť ďalších 168 hlasov voliteľov. To je prekliato ťažká úloha, v ktorej mu určite nepomáha rétorika antagonizujúca čoraz početnejších afroamerických a hispánskych voličov.
Napriek osobným a štrukturálnym nevýhodám je Trumpa priskoro odpisovať. Najmenej štyri faktory môžu priniesť v októbri volebné prekvapenie. A svetu zavariť na vážny problém. Prvým je Republikánska strana. Hoci kandidatúra Trumpa a jeho kampaň v nej zdvihla vlnu odporu, ešte stále má šancu ju zjednotiť – dobrým výberom viceprezidenta či vyvarovaním sa zbytočným prešľapom a vyslovene hlúpym vyjadreniam. Koniec koncov, jeho najväčší súper Ted Cruz, ktorého odstúpenie Trumpovi fakticky otvorilo dvere k nominácii, tiež nebol miláčikom republikánskeho establišmentu. Ak z radov jeho strany nevzíde tretí nezávislý kandidát, hlasy republikánov by mal mať isté.
To mu dá veľkú výhodu oproti pravdepodobnej kandidátke demokratov Hillary Clintonovej. Tá bude zrejme musieť bojovať o nomináciu so senátorom Bernie Sandersom do poslednej chvíle. Čím bude zápas ostrejší, tým viac demokratov Clintonová v rozhodujúcom hlasovaní stratí. Okrem toho sa Trump dokázal postaviť do pozície kandidáta reprezentujúceho odpor proti establišmentu. Hoci Clintonová pod tlakom Sandersových úspechov prebrala niektoré kritické postoje (aspoň rétoricky), vždy ju budú vnímať ako súčasť starého poriadku.
Znevýhodňuje ju to v bývalých priemyselných štátoch s rastúcimi sociálnymi a hospodárskymi problémami. V Michigane, Pennsylvánii či Ohiu bolo posledné Obamovo víťazstvo tesné. Tentoraz by sa mohli váhy vychýliť na opačnú stranu.
Nakoniec, väčšina asi nepochybuje, že Clintonová je na úrad v Bielom dome spôsobilejšia. V predvolebných diskusiách by jej to malo dať výhodu, ale môže to byť aj naopak. V primárkach Trump ukázal, že vie odborné diskusie rýchlo zviesť na osobné útoky či populistické frázy. Nikoho tým neprekvapí a časť voličov to môže vnímať ako zaslúženú pomstu povýšeneckej elite.
Ten pochybný miliardár s nemožným účesom nás asi bude strašiť dlhšie, ako by sme chceli.