Na Hlavnej stanici však boli eskalátory na chvíľu vypnuté, presnejšie od roku 2011 v podstate doteraz. Posledné roky sa dokonca nedalo po nich ani svižne vybehnúť, lebo pred nimi stáli dve nesmierne elegantné, drevené pomaľované, úradné zábrany. Ale aj v období, keď ešte schody fungovali, v princípe chodili iba smerom nadol, takže každému hneď bolo jasné, že opustiť Bratislavu nebude preňho ľahké. Človek síce mohol vyjsť k vlaku aj po pohyblivých schodoch, ale keďže smerom nahor permanentne stáli, nebol z nich práve ten pôžitok, ktorý namiesto nich poskytovali pohodlnejšie nehybné kamenné schody povedľa.
Tento kuriózny úkaz sa v Bratislave podarilo vykompenzovať na pár rokov iba tým, že na stanicu nechodila ani električka, pomocou ktorej by sa cestovatelia mohli k nehybným eskalátorom dostať. Až keď sa znovu spojazdnila, začala Hlavná stanica opäť všetkým pripomínať prírodu. Nikto si už nemusel s lupou čupnúť k mravenisku, aby videl statočného mravčeka, ako sám, usilovne a s námahou, trepe obrovskú húsenicu pre svojich hladných druhov. Ak mal šťastie a bola tam babička s dvomi kuframi na odchode do kúpeľov, mal plne k dispozícii v podstate ten istý žánrový výjav a ešte k tomu takpovediac vo full HD a poriadne zväčšený.
Vyhľadal som preto seriózneho chlapíka z magistrátu, aby mi o budúcnosti eskalátorov niečo prezradil: „Nenapadlo vám, že keď tam budú dva, mohol by jeden ísť nahor a druhý nadol? Viete dať tomu trochu taký ten inteligentný dizajn? Ako to býva inde!“ Chápavo sa pousmial: „Máte pravdu – nenapadlo! Tak ďaleko ešte nie sme! Najskôr sa tie staré musia vymeniť za nové, aby sme ich mali pri predsedaní EÚ! Potom sa uvidí!“ Potešilo ma to: „Teda už od prvého júla vlastne pôjdu? Aspoň nadol, ako to bývalo zvykom, všakže?“ Trochu sa zamračil: „Nevysvetľujte si to zle! Ale iba v polovici júla by mali vraj byť hotové. Ale ani nový Starý most nešiel hneď. Dlho, predlho sa tieto veci kolaudujú! To nie je iba tak! Je to predovšetkým obrovská investícia a tým aj obrovská zodpovednosť!“
Tomu som celkom neporozumel: „Myslíte to tak, teda ak som to správne pochopil, že vôbec nepôjdu?“ „Nuž viete, skôr nebude veľmi dôvod ich zapínať, lebo pri predsedníctve vraj nepôjdu ani električky, aby zahraničné delegácie pod ne nebodaj nevbehli! To by bol medzinárodný škandál! A bez nich ani eskalátory nemajú fakticky nijaký zmysel!“ Zarazilo ma to: „Takže potom ani nemá zmysel ich nejako meniť?“ Bol rád, že som ho konečne pochopil: „Máte úplnú pravdu! To je v Bratislave vždy najlacnejšie a aj najrýchlejšie riešenie!“