To musia uznať aj všelijaké štrajkové výbory, i keď nik z vysokopostavených činiteľov nepopiera, že tie mali o celej záležitosti celkom inú a oveľa lepšiu predstavu. Veď ak sa hovorí, že menej je niekedy viac, platí to aj pri učiteľoch, ibaže pri nich to nie je niekedy, ale vždy.
Napriek tomu sú však máj a jún školou úplne nasiaknuté mesiace, o čom svedčia najmä početné zoskupenia maturantov pochodujúce radostne a nahlas ulicami, uberajúc sa ku skúške dospelosti. Akosi to patrí k celkovému rozkvitaniu sveta a ľudského srdca vo všetkých oblastiach života, ku ktorému v našom prostredí vedie najmä primerané vzdelávanie.
Vôbec celé mesto je nasiaknuté ťažkým intelektuálnym životom a záľahami neznámych poznatkov. Ak teraz človek stretne predstaviteľa mladej generácie s knihou pod pazuchou, nemusí to bezprostredne pokladať za zlý sen, iba sa musí zmieriť s faktom, že celé Slovensko práve v tomto období prechádza ťažkými skúškami.
Skupinka mladých ľudí v trolejbuse, v prudkej hádke o následnosti panovníckych rodov v stredovekej Európe, pôsobí v týchto chvíľach rovnako prirodzene ako fotografujúci japonský turista.
Maturantov po maturite čakajú prijímacie skúšky na vysoké školy, vysokoškolákov štátne záverečné skúšky, doktorandov dizertačné skúšky, nádejných šoférov skúšky z predpisov o cestnej premávke, skúsených vodičov dychové skúšky. Jednoducho, len málokto zostane do prvého júla nevyskúšaný. Potom bude celá vlasť preskúšaná predsedníctvom Európskej únie, čo znamená pol roka napätých nervov pre všetkých.
Zašiel som preto za známym forenzným politológom na trhovisko na Miletičovej ulici v Bratislave: „Maturita! Pamätáte sa ešte na ňu?“ Zasnene sa usmial: „Čože by nie! Viete, vtedy sa pilo úplne inak ako dnes!“
To som však nemal na mysli: „Pýtam sa na vedomosti!“ Chápavo pokýval hlavou: „Viem. Veď aj taký obyčajný práporčík, čo mal na vojne na starosti nás, paradoxne vysokoškolákov, nám neustále zdôrazňoval: Súdruhovia, urobte si maturitu! To je dobrá vec! Vtedy to všetko ešte išlo podľa hesla amerických univerzít z tridsiatych rokov Vedomosti neškodia!“
Prekvapil ma: „To je ale voči znalostiam veľmi neobvyklý postoj, všakže? Dnes by s ním asi nikto neprerazil!“ Zasmial sa: „Nuž asi im niekto poriadne vysvetlil prínos vzdelania pre život!“
Nezdalo sa mi to: „Už vtedy? A kto?“ Prorocky vztýčil ukazovák: „Rovno ich prezident Franklin Delano Roosevelt. Jednoduchými, ale nesmierne povzbudivými slovami: Človek, ktorý nikdy nechodil do školy, môže niečo ukradnúť z vagóna, ale ten, kto má univerzitné vzdelanie, môže ukradnúť celú železnicu."