To prvé v prípade, ak sa Briti rozhodnú, že ich krajina ako prvá opustí úniu. Druhé, ak v referende predsa len preváži „nie“, a zvyšok EÚ bude musieť premýšľať, ako splniť, čo Davidovi Cameronovi nasľuboval.
Posledné prieskumy ukazujú posun verejnej mienky: tábor zástancov vystúpenia má niekoľkobodové vedenie. Výsledok to však nijako nedeterminuje. Rozdiel je malý a do hry sa zamieša ešte viacero faktorov: účasť v jednotlivých regiónoch, lojalita voličov hlavných politických strán, (ne)presvedčivosť prejavov politikov a samozrejme nečakané, nepredvídateľné udalosti, ktoré môžu posunúť verejnú mienku skôr k rozhodnutiu hlasovať „nie“.
Môže to byť čokoľvek. Široko medializovaná správa o východoeurópskych migrantoch „zneužívajúcich“ britský sociálny systém (veľká časť bulváru podporuje brexit), „problém“ s prisťahovalcami z Afriky či Blízkeho východu, otras v eurozóne, či nebodaj futbalové víťazstvo Slovenska nad Anglickom…
Pravda je, že diskusia o členstve Británie v EÚ už nie je vecou faktov a výpočtov (ne)výhod, ale pocitov a politických kalkulácií. Prinajmenšom odvtedy, čo sa Cameron vlani rozhodol potlačiť správu Snemovne lordov, ktorá konštatovala, že únia do britského života nijako prehnane nezasahuje.
Cameron sa s referendom chytil do vlastnej pasce. Ak aj zvíťazí (čo je dnes menej pravdepodobné než kedykoľvek predtým), kampaň zanechá Konzervatívnu stranu rozdelenú. Nehovoriac o pozícii premiéra u časti voličov. Ak prehrá, neudrží si ju. Otázkou je, či to bude chcieť… Napriek tomu sa na neho zvezie vina za negatívny výsledok. Do veľkej miery právom.
Pre labouristov je však v Cameronových starostiach málo útechy. V kampani sa pokúsili o nemožné: spojiť zastávanie sa členstva v EÚ s oprávnenou kritikou jej súčasného fungovania. Uspeli, v lepšom prípade, iba čiastočne.
Jeremy Corbyn nastúpil na čelo strany s prísľubom novej labouristickej politiky – radikálnejšej obrany práv a postavenia pracujúcich. Vystúpenie Británie z únie by bolo skôr komplikáciou. Nielen pre bezprostredný hospodársky šok. Ak existuje snaha zaviesť efektívne regulácie kapitálu a posunúť mocenskú rovnováhu smerom k práci, nie je to na národnej, ale európskej úrovni.
Problémom je, že Európska únia dnes funguje skôr opačným spôsobom. Corbyn tak musel manévrovať a zároveň bol terčom kritiky z vlastných radov, najmä spomedzi poslancov, ktorí sa s jeho vedením nikdy nezmierili. Referendum tak zanechá jazvy aj na labouristoch.
Predvídať výsledok budúcotýždňového referenda v Británii by bolo veštením z krištáľovej gule. Ťažko predpovedať, kto bude víťazom. Už dnes sa však začínajú črtať porazení.