Pravo-ľavý rozpor (ľudovci vs. socialisti, Ciudados vs. Podemos), kombinovaný s konfliktom medzi „stranami establišmentu“ (ľudovci, socialisti) a „stranami zmeny“ (Ciudados, Podemos), rozdelil parlament na štyri veľké stranícke bloky, z ktorých žiadne dva nevedeli vytvoriť dostatočnú parlamentnú väčšinu. Nedeľňajšie predčasné voľby môžu priniesť podobný výsledok. Pár mandátov sa možno presunie, no vládna väčšina sa bude hľadať ťažko.
Vládni ľudovci si podržali pozíciu najsilnejšej strany. Ich koaličný potenciál je však nízky, najmä s doterajším lídrom Rajoyom. Pre Ciudados, ktorí svoju značku stavajú na zmene starého systému, je personifikáciou korupcie a zlyhania doterajšieho establišmentu. Socialistov možno zláka veľká koalícia, no len ak bude mať dostatočnú väčšinu a šancu prežiť dosť dlho na to, aby im ju voliči zabudli a odpustili.
Z Podemos, ktorých pred predchádzajúcimi voľbami odpisovali ako upadajúcu hviezdu (aby nakoniec skončili prekvapujúco tretí), robia teraz prieskumy druhú najsilnejšiu stranu. Možno za to vďačia aj spojenectvu so španielskou Zjednotenou ľavicou – koalíciou radikálnejšie ľavicových strán, ktorá sa vo voľbách zvyčajne pohybovala pod piatimi percentami. Hoci v prieskumoch vedú pred socialistami o niekoľko percent, španielsky volebný systém, s malými viacmandátovými obvodmi, zvýhodňujúci voličov napríklad v riedko osídlených vidieckych oblastiach, im možno nakoniec pridelí rovnaký počet mandátov ako socialistom. Podľa prieskumov sú v hre tri vládne alternatívy. Ľudovci si môžu podržať vládu, buď vo veľkej koalícii so socialistami, alebo v menšine, s tichou podporou socialistov. Doterajší líder Rajoy môže byť ochotný odstúpiť – za podmienky, že ho naradí niekto, u koho sa nebude musieť obávať vyšetrovania obvinení z korupcie. Socialisti však budú môcť takúto vládu ako-tak obhájiť pred voličmi len v prípade, že nezískajú spolu Podemos dosť mandátov (170 a viac), aby mohli vytvoriť (s podporou malých regionálnych strán) ľavicovú vládu. Otázna je aj vnútorná jednota socialistov.
Dilemám však čelí aj Podemos. Pablo Iglesias dokázal stmeliť rozličné iniciatívy a skupiny do politickej strany. Spojenectvo so Zjednotenou ľavicou prinieslo do jeho bloku ďalšie rôznorodé prvky. Voličsky to, zdá sa, funguje. Kompromisy, ktoré by museli prijímať vo vláde, však budú vytvárať napätie.
Španielsko je veľkou ekonomikou, ktorej odchod z eurozóny by spôsobil rádovo väčšie problémy než prípadný grexit. Čo teda znamenajú možné scenáre pre zvyšok Európy? Akákoľvek vláda ľudovcov bude pokračovaním súčasného spôsobu „riešenia“ krízy. Väčšiu zmenu môže priniesť len Podemos – aj ten však bude tlačený koaličnými partnermi, hrajúcimi na „zodpovednosť“, a nemeckou skupinou. Iglesias pravdepodobne pozorne sleduje osud gréckej vlády Syrizy a kladie si otázku, čo mali, respektíve mohli urobiť inak.