Celkom ako v blázinci

Spočiatku som váhala, či o fajčení napísať. Čo keď mi slová fajčenie a cigareta ktosi, komu záleží na mojom zdraví asi tak ako Sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni dohromady, prelepí jedným z tých ohavných obrázkov, ktoré sa teraz objavili na cigaretových škatuľkách – gangrenoidné nohy, cievne príhody, rakoviny pľúc, zomierajúce deti.

03.08.2016 12:00
debata (13)

Nič proti námietkam. Cigarety sú škodlivé a my fajčiari otravujeme nefajčiarom vzduch. My fajčiari však podporujeme aj bohatý tabakový priemysel, ktorý zase podporuje… Skrátka, za svoj smrad si platíme.

Mám mladého syna, ktorý mi vysvetlil, že obrázky nemám brať ako útok na svoju prefajčenú osobu, ale ako prevenciu – dnešné deti už asi fajčiť nebudú. Tie malé nie asi, ale určite.

Kedysi sa fajčilo v autobusoch a električkách, v reštauráciách i hoteloch, v kanceláriách, vo vlakoch a v lietadlách, v obývačkách, kuchyniach aj spálňach. Uznávam, že pre nefajčiarov to musel byť horor. Dnes nás „smradlákov“ vytlačili odvšadiaľ. Z ulíc, barov, zo zástavok, urobili nám búdky hanby, v ktorých si môžeme dymiť jedna radosť…

Beriem, v poriadku, ale prečo nám na škatuľky lepia tešte aj tie perverzné obrázky? Prečo nimi nepolepili fľaše s alkoholom, autá, lietadlá, prečo sa nepolepia aj nefajčiari, ktorí z tabakového priemyslu bohatnú?

Vždy, keď si kupujem „cigy“, napadne mi – všetci sa polepte! Prelepte vo filme Belmonda s „cigou“, fajčiacu Bardotku, Gabina, milovaného Marcella, Delona, Lorenku, prelepte Brodského, Kopeckého, Machatu, prelepte, vystrihnite… Vystrihnite nás zo svojho príbehu!

Nedávno v rámci amerického roka na českej rozhlasovej stanici Vltava odvysielali seriál o indiánskom medicinmanovi. Vynikajúce texty. Jeden z najkrajších bol o fajke, o tom, ako ju civilizácia ukradla Indiánom a čo pre takého Indiána naozaj znamenala.

Mladšie sesternice fajok – cigarety – nemajú takú dôstojnosť, podhubie, ale rovnako ako fajky určite v histórii zohrali výnimočnú úlohu. Koľko dôležitých a zaujímavých rozhovorov sa odohralo v miestnostiach, kde sa cigaretový dym ukladal do vrstiev?

Proti gustu žiaden dišputát, ale pre mňa je cigareta koniec aj začiatok cesty, maják, ktorý bliká v tme, ohníček, pri ktorom sa dvaja môžu zohrievať. Mám rada elegantné fajčiarske rekvizity, popolníky, zápalky, zapaľovače a tabatierky, ktoré sa teraz predávajú vo veľkom.

Aspoň zelegantnieme, prišlo mi na um, ale vzápätí aj myšlienka: Čo keď ich vyrábajú tí istí, čo lepia nálepky na škatuľky s cigaretami? Moja mama bola psychiatrička, celý život pracovala v Pinelovej nemocnici na Cajle. Fajčila tvrdé sparty – kutnéhory… Predstavujem si ju, ako ide v noci drobná areálom nemocnice cez park z oddelenia na oddelenie.

Určite si vtedy zapálila. Aby sa prebrala, nebála. Zomrela pred dvoma rokmi na rakovinu. Na psychiatrických oddeleniach je dovolené fajčiť. Rozumiem, asi aby sa ešte viac pacienti „zbláznili“.

Nedávno písal kamarát psychiater na sociálnej sieti, ako prišiel po dovolenke na oddelenie, pozdravil pacienta dobrý deň a ten mu odpovedal: „Choďte do riti!“ Celý svet je zavše ako blázinec.

Politika s morbídnymi obrázkami je nedôveryhodná, najmä keď niekomu ide iba o „prachy“. Preto keď mi ktosi želá dobrý deň s morbídnym obrázkom a tvrdí, že si želá iba moje zdravie, mám chuť odpovedať to, čo ten pacient.

© Autorské práva vyhradené

13 debata chyba
Viac na túto tému: #fajčenie #cigarety