Môj september

Nedeľné popoludnia na cintoríne. Voda hore netečie, keď tečie dolu, keď netečie dolu, tečie hore, ale krhly sú dolu alebo skryté. Poriadok musí byť. Najlepšie debaty sú pri vodovodoch. Voda tečie pomaly, len cvrká, ľudia šomrú, skúšajú kohútiky hore aj dolu, často naraz aj tri. A tak „crčká“. Niekto by ich mal usmerňovať hneď pri vchode.

31.08.2016 16:00
debata

Leto sa chýli ku koncu, školníci už „štelujú“ školské zvončeky, ale niektorí ešte majú dovolenky. Ja nie, sedím v knižnici, kola zero, káva, chrúmem kyselkavé jesenné jabĺčka! Onedlho budú v Modre Dni hliny. Z hliny sme všetci panáčkové, tak hor sa k nám do Modry džbánky „obzírat, potom burčák koštuvat“, lebo v septembri bude aj vinobranie. Pripraviť dcére veci do školy, podosádzať do záhrady jahody, zagratulovať Borisovi k narodeninám a v našom dome na kopci Hamrštíle je toľko, ale toľko malých jabĺčok, spievajú jesienky, cvrlikajú svrčky a pavúky sa učia lietať na pavučinách. U nás doma, za zelenou bránou, druhá runda ruží, chystáme sa vyťať niektoré stromy, tak sa od nich odoberám! Škola, ak naprší huby, oberačky, jeseň. Najkrajšie prázdniny bývajú tuším v jeseni!

Na rozdiel od ľudí, ktorí si dávajú predsavzatia na Nový rok, vymyslím si nejaké hneď na začiatku septembra. Dcéru nútim začať hneď od začiatku v škole zostra, hneď ako príde domov naučiť sa, prezliekať sa doma, čítať pekné knižky, svedomito sa pripravovať na každú hodinu (mhm, mhm, zahmkala by s úškrnom moja mama), a ja chcem písať a písať, schudnúť, byť dobrá mama, čo má ožehlené a aspoň trochu poupratované, chcem byť dobrá záhradkárka… Napokon aj ja mám čosi ako eko a bio záhradu, akurát mám dosť veľkú úrodu zeliny a menšiu úrodu zeleniny. Staráme sa o ňu dvaja, Boh a ja, každý chvíľku ťahá pílku, s ohľadom na iné povinnosti, ktoré máme.

Posledné letné dni svieti slnko na bronzovo.

Teraz je dobrý trh, všetko dozrieva a zima si chystá otázku, čo si robil v lete. Niečo zo sobotného pezinského trhu máme v chladničke, iné v hrnci. Tak ako dozrieva ovocie a zelenina, dozrieva každá práca. Aj moja výstava fotografií, ktorou si v Modre chceme pripomenúť otcove nedožité osemdesiatiny. Tatko aj Vincent Šikula, výstava tak aj onak, prípravy na ňu sa chýlia ku koncu. A ktovie, napokon bude možno iba slabá úroda, hoci posadené aj opleté aj okopané či „oškrábané“ bolo, aj sa polievalo. Popri hlavnej ceste sú totiž všelijaké chodníky a cestičky, všetky ich treba brať do úvahy, zavše sa práve ony stanú hlavnou, tou najhlavnejšou cestou.  „Nevoľníci“ ako ja budú mať v septembri zopár dní voľna, oslávia naše „modranské svátky“ a inak – kopec povinností.

Slnko kleslo a začína kvitnúť brečtan. Skrývam sa pred jeho bronzovými odtieňmi, zastieram, bolieva ma hlava a obchádzajú jesenné smútky.

Mimochodom, teta na trhu hovorila, že o robotu a muža sa deliť nesce a nebude, napokon, do by ich scel. Starý je chorý a roboty veľa! Asi tak…

© Autorské práva vyhradené

debata chyba