V súvislosti s blížiacim sa neformálnym summitom EÚ, ktorý sa bude konať o pár týždňov v Bratislave, sa objavilo množstvo divokých očakávaní. Nezaškodí si pripomenúť dôvody, pre ktoré je lepšie nadšenie krotiť.
V prvom rade je to otázka brexitu. Stále nevieme, ako a kedy chce Británia z EÚ odísť, a ako by mohli vyzerať budúce vzťahy Londýna s Bruselom (a Frankfurtom). Čo je, vzhľadom na veľkosť krajiny, zásadná komplikácia pri rozhodovaní sa o budúcnosti Európy.
V Bratislave sa nestretnú lídri, ktorí by boli v pozícii prijať zásadné rozhodnutia. Britská premiérka má jednoznačne iné starosti. Nemecko zas čakajú na budúci rok parlamentné voľby. Konzervatívci ich pravdepodobne vyhrajú – s pomocou politickej nemohúcnosti sociálnych demokratov – no Angela Merkelová už zďaleka nie je takou silnou osobnosťou ako pred rokom. Čelí kritike zvnútra strany, od bavorských konzervatívcov, aj tlaku AfD. Pohybuje sa po zamínovanom politickom teréne – od migrácie cez voľný pohyb pracovnej sily po eurozónu – kde každý neopatrný (a odvážny) krok hrozí katastrofou.
Francúzsko bude o rok voliť prezidenta a F. Hollande ešte ani nevie, či bude oficiálnym kandidátom svojej strany. Taliansky premiér Renzi nemusí prežiť jesenné referendum. Nehovoriac o hroziacej bankovej kríze, ktorá by z jeho krajiny urobila kľúčový problém eurozóny. Španielsko nemá ani poriadnu vládu. Ak premiér Rajoy v dnešnom druhom kole hlasovania nezíska dostatočnú podporu parlamentu, čakajú ho v decembri predčasné voľby – tretie parlamentné voľby za rok. Ak ju nejako pozliepa, bude jeho exekutíva závislá od neistej, tesnej, parlamentnej väčšiny. V Bratislave ho budú očividne trápiť iné veci.
Politická neistota v kľúčových členských štátoch sa spája s mimoriadnou komplexnosťou problémov, ktorým Európa čelí. Roky odkladania zásadných rozhodnutí, kupovania času, nesú očakávaný výsledok. Dnes musí Európa hasiť požiar na východnej hranici, netuší, ako sa postaviť ku kríze na Blízkom východe a v Severnej Afrike, nemá plán na spoločný postup v otázke migrácie – okrem pochybnej a krehkej dohody s Tureckom a hanebnej premeny Grécka (čoskoro možno ďalších krajín) na nárazníkovú zónu.
Zdanlivý pokoj v eurozóne je tichom pred búrkou. Otázkou je len, či ju rozpútajú talianske banky, ďalší faktický default Grécka, či problémy niekde inde. Makroekonomické nerovnováhy medzi krajinami eurozóny Junckerov investičný plán nevyrieši. Predreferendové vyjednávania s Londýnom otvorili Pandorinu skrinku – EÚ čaká obmedzovanie voľného pohybu pracovných síl. A rast sociálnych nerovností, ktorému pomáhajú aj európske rozpočtové a hospodárske pravidlá, politicky destabilizujú členské štáty.
V Bratislave sa nerozhodne o budúcnosti únie. Dúfajme, že sa aspoň začneme vážne zaoberať jej záchranou. Niektoré diskusie sa – z politických dôvodov – neuzavrú skôr ako po konci budúceho roka. No už včera bolo neskoro ich začať.