Vo dvoch svetoch

Už ubehlo vyše dvesto rokov od čias, keď nemecký filozof Immanuel Kant vyslovil presvedčenie, že každý človek je súčasne obyvateľom dvoch svetov. Sveta slobody (ľudského, kultúrneho) a sveta prírody.

10.09.2016 12:00
debata (2)

Každý z nich má svoje zákonitosti. No pokiaľ človek disponuje zdravým ľudským rozumom, nemôže sa z nich nijako vymaniť. Teda za predpokladu, že tento rozum aj používa, že ho nezneužíva, že sa ním riadi a pritom tak, že berie ohľad aj na druhých, na všetky ostatné predpoklady, ktoré vytvárajú svet a vedomie civilizovanej a kultivovanej ľudskej bytosti.

Kant svojím spôsobom dotvoril a domyslel predchádzajúce sociálne a etické teórie, ktoré človeka „priviedli“ z prírodného stavu do spoločnosti, v ktorej sa môžu všetky pomyselné aspekty slobodnej ľudskej bytosti uplatniť. Aj keď pocit súčasného človeka akoby sa od tejto pozoruhodnej teórie značne vzdialil. Vôbec netúži byť v civilizovanej spoločnosti, ktorej zástoj v sebe nesie.

Naopak, najradšej by utiekol do ríše čistej prírody, no i tam v každom prípade zdravý, dobre situovaný. Teda asi ako nejaký švajčiarsky dôchodca s kvalitným rybárskym prútom, obklopený fešnými prsnatými modelkami, ktoré jeho každodenné neúspechy a pokročilú demenciu sledujú s neobvyklým nadšením, láskou a obdivom.

Tento obraz, ktorý som si nevymyslel, ale vytvorila ho pred časom agilná reklamná agentúra, istým spôsobom tiež „filozofická“, zostáva v platnosti a určuje rozdiel medzi každodenným slovenským životom a snom či ideálom.

Na jeho dostihnutie stačí pridať čarovné slovko „keby“, a počať ním bohumilú činnosť, ktorá k nemu vedie. To znamená politickú aktivitu. Teda keby neboli zlodeji, keby nepadali lietadlá, keby bola všade iba rodina, bolo by všetko ako na spomenutom reklamnom obrázku.

Ale „keby“ možno vztiahnuť aj na iné veci či spoluobčanov, ktorí majú tiež svoje „keby“, len, žiaľ, celkom nesprávne. Ak dnes pozerám na dve spriaznené politické strany, neposkytujú oveľa abstraktnejší ani lepší ideál ako včera. Jedna z nich svojho času vypochodovala, aby povalila EÚ, no povalila len vlastnú vládu.

Druhá hnala inteligentnejších ľudí spomedzi seba na detektor lži. Dnes obe opäť vypochodovali, aby povalili premiéra a ministra vnútra, no videli sme len jedného povaleného intelektuála – aktivistu a zbitú mladú ženu – aktivistku. Istotne mali obaja akosi nesprávne „keby“ a od vysnívaného celospoločenského cieľa statočných nastupujúcich občianskych plukov boli veľmi, veľmi ďaleko.

Čím to asi je? Ako sa to stalo? Zostala z toho všetkého len akási horkosť a trpkosť v ústach. Zatrpknutosť v duši. Ale aj značné znechutenie. No istotne i podnet na premýšľanie, do ktorého sveta radšej patriť.

Ničomu v tom dnešnom sa nevyhneme. No ešte stále, myslím si, si zvoliť môžeme. Zdá sa, že nám chce opäť niekto nahovoriť, že v politike účel svätí prostriedky. Ako upozorňuje filozof, taký účel, pri ktorom treba prostriedky svätiť, zvyčajne nestojí za to, aby sa uskutočňoval.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #reklama