Aj keď publikácie a webové stránky sú zaplnené celkom podrobnými informáciami, predsa len v čase, keď všade pôsobia „hackeri“, nikto prehliadanie takýchto stránok alebo publikácií zbytočne neriskuje. Byť pri tom takpovediac „nachytaný“, je dnes už viac riskantné, ako ísť na stránky s takou tou detskou pornografiou alebo s nejakými tajnými plánmi vojenských zariadení. Napríklad bankový úradník, ktorý prezradí všetko o vašich účtoch, je dnes už takmer národný hrdina.
Ak by vás však niekto nachytal, že viete jesť príborom alebo uvoľniť miesto starším, potom istotne nebude podobná sláva vaším osudom. Pokiaľ sa človek dostane do takej situácie, je potrebné riešiť ju s určitým šarmom. Ako napríklad bystrý a agilný mladík, ktorého starší muž požiadal v hromadnom prostriedku o miesto na sedenie: „Mohli by ste ma, prosím, pustiť si sadnúť? Viete, mám rakovinu!“ Junák bez váhania vstal a s úctou povedal: „Nech sa páči! Ale musím vás upozorniť, že tento autobus vôbec nejde do krematória!“
S tým sa pravdepodobne treba jednoducho zmieriť, podobne ako s nadávkami, lebo tie dodávajú súčasnému spoločenskému životu zdravé korenie a nádej do budúcnosti.
Najjednoduchšie je dnes brať si v slušnom správaní príklad z vyššie postavených politikov. Napríklad predseda SaS Richard Sulík na jednom zraze „trotlov“ pri Bonaparte v Bratislave vyslovil o predsedovi parlamentu hlbokú myšlienku. Asi v tom duchu, že Ján Slota (bývalý predseda SNS) opitý hlásal hlúposti, ale ešte väčšie vraj hlása Andrej Danko, keď je triezvy. Môže niekto Richarda Sulíka potom ešte neobdivovať? Veď spomenutého pubertiaka jasne tromfol vo všetkých parametroch postmodernej slušnosti.
Naposledy si potom Andrej Danko s Igorom Matovičom (OĽaNO) v parlamente vymieňali adekvátne zdvorilosti v súvislosti s otcami, ale nezdvorilý mal vraj byť iba jeden z nich. Daniel Lipšic (spolupútnik OĽaNO), sediac povedľa, sa tváril, že sa ho to netýka. Akoby zabudol na podobný a nemenej hnusný incident spred pár rokov, ktorý sa týkal jeho rodičov.
Lebo veď predseda sa už dávnejšie spýtal istej poslankyne, či môže viesť schôdzu parlamentu počas pôrodu. Ale bolo to vraj necitlivé, lebo každá žena môže viesť takú schôdzu, ak práve nerodí. Smutný pokus Andreja Danka vrátiť slušnosť do rokovaní Národnej rady SR sa nestretáva s pochopením. Neviem, či vôbec má nejakú perspektívu. Ale v každom prípade mi je to úsilie sympatické, prinajmenšom v rovine prirodzenej slušnosti.
Aby sme sa naraz neocitli v situácii námorníka, ktorý v románe Pamäti klubu Pickwickovcov anglického spisovateľa Charlesa Dickensa bodol nožom v krčme čašníčku do pleca. Niečo sa mu na tom všetkom však nezdalo. Preto sa tam na druhý deň vrátil s tým, že je ochotný na celú vec zabudnúť.