Toho, čo by mal Apple doplatiť, je však ešte oveľa viac. Trinásť miliárd je za nepovolenú pomoc v rámci hospodárskej súťaže v EÚ. V roku 2014 zaplatil z multimiliardových ziskov v Európe len neuveriteľných 0,005 % dane. Splatiť ju by nemal byť problém – na účtoch drží viac ako 230 miliárd eur, čo je rozpočet Slovenska na 16 rokov!
Dane nie sú jediné, kde Apple zlyháva. Tak ako iné korporácie by mal platiť najmä spravodlivé mzdy. Jeho americkí zamestnanci v klimatizovaných kanceláriách v Kalifornii určite majú príjemnú a dobre platenú prácu. Oni však nič nevyrobia. Každý Iphone, MacBook či iný Apple produkt sa vyrába v krajinách tretieho sveta, najmä u čínskeho partnera Foxconn. Ten zamestnáva viac ako pol milióna prevažne mladých ľudí a pracovné podmienky v jeho fabrikách sú na hranici otrokárstva.
Podľa Centre for Research on Multinational Corporations, ktoré sa špecializuje na praktiky nadnárodných firiem, sú mladí robotníci a robotníčky vo Foxconne nútení pracovať na dvanásťhodinové zmeny, často s jediným voľným dňom za dva týždne. Nadčasy im neplatia a kto nestíha tempo, potrestajú ho, pracuje aj cez prestávku. V továrňach a pripojených ubytovniach platia tvrdé pravidlá: počas zmeny je zakázané rozprávať sa a v jednej izbe je ubytovaných aj 20 ľudí. Otrasné podmienky sa dostali do centra pozornosti po tom, čo pre vysoký počet pokusov o samovraždu skokom z okna ako „riešenie“ nainštalovali záchranné siete pod budovami.
Stratégiu Applu postavili na lacnej práci, nízkych daniach a vysokých cenách, už dávno nie na technologických inováciách. Outsourcingom do krajín ako Čína ide tvrdo po znižovaní výrobných nákladov a ceny práce. Priemerný plat tých, čo vyrábajú Iphony, je 1,5 eura na hodinu. Poskladanie celého kusa podľa odhadov odborníkov stojí niečo medzi 10 až 30 eurami a spolu s nákladmi na súčiastky je výrobná cena Iphone 6 približne 210 eur. Predajná cena? Pri uvedení na americký trh okolo 670 eur, t. j. zisk z jedného kusa je 560 eur.
Apple nie je malým hráčom na trhu, ktorý sa musí prispôsobiť globálnej cenotvorbe. Veď za rok 2015 vykázal najväčší čistý zisk v korporátnej histórii – 48 miliárd eur! Nielenže by mal doplatiť dane, ktoré za posledné roky astronomických ziskov „ulieval“ zo štátnych rozpočtov. Mal by zatlačiť na svojich subdodávateľov, aby sa vyhýbali praktikám blízkym otrokárstvu. Mal by platiť aj normálne mzdy a zabezpečiť vyhovujúce podmienky ľuďom, ktorí stoja za pásom od rána do večera.
Mohol by dokonca zmeniť celý high-tech priemysel a začať s vyžadovaním etických pracovných a environmentálnych štandardov vo svojom dodávateľskom reťazci, pretože o objednávky od Applu sa subdodávatelia bijú. Ak nie je ochotný spraviť niečo pre vízie, tak by konečne mala začať byť vizionárska EÚ, aby dbala o svojich občanov a ich ľudské práva, nie o korporátnych lobistov.