Šance na opakovanie referenda alebo inú formu zvrátenia postupného odchodu z EÚ sa zmenšujú každým dňom. Od konzervatívcov sa taký obrat nedá čakať, bez ohľadu na to, že väčšia časť súčasného vedenia podporovala zotrvanie v únii.
Výsledok zápasu o vedenie strany labouristov znamená, že sa tejto agendy nechopí ani hlavná opozičná strana. Zvyškový proeurópsky sentiment vari pomôže liberálnym demokratom spamätať sa z volebného debakla, no to stačiť nebude. A Škótska národná strana využije otázku brexitu radšej na vlastné ciele. Rovnako sa znižuje šanca na brexit, ktorý „vlastne nebude až tak veľa znamenať“. Inak povedané, že Británia ostane aj po odchode súčasťou jednotného trhu.
Prvým dôležitým faktorom je, že pozície, s ktorými Británia vstúpi do formálnych rokovaní po aktivovaní článku 50 Lisabonskej zmluvy, bude definovať vláda Theresy Mayovej. Je nepravdepodobné, že si bude môcť politicky dovoliť ustúpiť zo základných požiadaviek, ktoré rezonovali predreferendovou kampaňou: obmedzenie migrácie a možnosť vybrať si, ktoré európske regulácie bude Spojené kráľovstvo uplatňovať.
V prvej otázke sú niektoré krajiny EÚ pripravené hľadať kompromis (napríklad Nemecko), nakoľko samy hľadajú možnosť, ako regulovať viaceré formy migrácie z chudobnejších kútov Európy. Zároveň majú záujem o udržanie Británie na európskom trhu – napríklad pre svoj export. Menej porozumenia však Londýn nájde u tých, ktorých občania hromadne odchádzajú na ostrovy za prácou. Ak sa okolo migrácie strhne politický boj, Nemci za Britov krk nenastavia.
Ešte zložitejšie je to s európskymi reguláciami. Jednotný trh nemôže efektívne fungovať bez spoločných pravidiel. Na ich prijímanie by však Británia v budúcnosti ako nečlenský štát nemala žiaden vplyv (čo je prípad Nórska). Teoreticky je možný komplexný súbor bilaterálnych dohôd, aký EÚ uzavrela so Švajčiarskom. Na ten však zvyšok únie nemá veľký apetít. Okrem toho referendum v kantóne Ticino o obmedzení pracovnej migrácie z EÚ a iné podobné udalosti ukazujú, že taký systém vzťahov sa dá ťažko udržať.
Problémom nie je, či budeme množstvo ocele merať v tonách alebo librách. Ide predovšetkým o bankový, finančný sektor. Čo sa začne ako systém paralelných regulačných systémov, môže sa od seba rýchlo vzďaľovať. Najmä ak by to EÚ myslela s prísnejšou reguláciou finančného sektora vážne.
Je stále pravdepodobnejšie, že na konci komplikovaného a dlhého (možno dlhšieho než dva roky) procesu brexitu odíde Británia s veľmi voľným režimom, v ktorom nebude súčasťou jednotného trhu. Môže mať viaceré špeciálne obchodné dohody, môže sa zúčastňovať na spolupráci v niektorých oblastiach (ak na ne bude finančne prispievať), no od únie bude ďalej, ako je dnes Nórsko či Švajčiarsko. Nemusí to byť dobrý výsledok. No bude to výsledok, na ktorý sa treba pripraviť.