Plynovody sú podľa neho ticho sediace kačice, vhodné na nepriateľské prevzatie. Tým sa označuje násilné prevzatie kontroly nad akciovou spoločnosťou (a. s.) kúpou rozhodujúceho balíka akcií distribučnej spoločnosti. Peniaze potrebné na jeho kúpu finanční žraloci v mnohých prípadoch získavajú vo forme cudzieho kapitálu obstaraného vydaním firemných dlhopisov, zmeniek alebo bankových úverov.
Spoločensky najnebezpečnejším modelom nepriateľského prevzatia sú obchodné prípady, keď finančný žralok vytvorí najskôr novú miniatúrnu firmu s minimálnym základným majetkom. Tá si následne požičia od bánk alebo od materskej finančnej skupiny kapitálový balík, za ktorý kúpi akcie firmy, ktorá má byť obeťou prevzatia. Takéto akvizičné financovanie formou zadlženia kupovanej firmy je absurdné, ale banky sa na ňom veľmi ochotne zúčastňujú.
Po ovládnutí akciovky manažérmi z finančnej skupiny dochádza vo veľmi rýchlom čase k spojeniu a. s. s enormne zadlženou malou firmou vytvorenou na jedno použitie. Prevzatá a. s. tak vlastne nepriamo kúpi samu seba, pričom reálne záväzky z úveru splatí z predaja svojho nadbytočného majetku.
V konkrétnej praxi sú tiež známe prípady, keď a. s. na splatenie takýchto jalových úverov rozpustila rezervné fondy určené na obnovu kanalizácie a následne požiadala o dotácie na jej obnovu z prostriedkov štrukturálnych fondov EÚ.
Finanční žraloci s pomerne malým rizikom a enormne veľkým objemom vypožičaného kapitálu nadobúdajú lukratívny majetok spoločností poskytujúcich verejné služby (tzv. utility companies). Tie v zásade predstavujú istotu v dobrých aj v zlých časoch, pretože bez dodávok ich služieb a energií si dnes nevieme prakticky život ani predstaviť.
Pokiaľ je vlastnícka štruktúra takýchto spoločností rozvrstvená na väčší počet subjektov zo súkromného aj verejného sektora, maximalizácia zisku za každú cenu v nich nebýva zvyčajne považovaná za prioritu. Ak sa však takéto podnikanie označované ako dobývanie renty dostane sústredené do rúk vlastníkov z radov finančných žralokov, jediným cieľom je čo najrýchlejšia návratnosť kapitálu.
Nepriateľské prevzatie firiem z oblasti energetiky a pre život človeka nevyhnutných služieb so sebou prináša podstatné zvyšovanie cien skrytých napr. v nových produktových balíčkoch. Jediným mantinelom ochrany záujmov spotrebiteľov zostávajú kontrolné mechanizmy štátu, ktoré však môžu narážať na nedostatočnú legislatívu v danej oblasti.
Pozitívnu úlohu „strážneho psa“ môžu zohrávať aj organizácie tretieho sektora. Ich štátna podpora je však v prípade Slovenska na míle vzdialená od pozornosti politikov, ako by záujmy občanov krajiny boli len akýmsi odstaveným vagónom na slepej koľaji.