Barborka je čašníčka, náš Dunčo si namýšľa, že je hlava rodiny, to si namýšľame všetci, keď sme doma. Sedím v obývačke v dcérinej reštaurácii ako hosť, objednávam si neviditeľné exotické jedlá a cítim sa ako trojhlavý drak, taká som pažravá!
Vonku je hmlisto, kačky od susedov teraz nepočuť. Mám krásnu knižku o vtákoch z antikvariátu na Cornellovej univerzite. Už sa teším, ako im nasypeme slnečnice a všelijaké iné zrnká a vtáky mi po jednom, po dvoch pristanú na stolíku na terase. S nimi možno prídu i veveričky, ba keď prituhne, osmelí sa aj bažant spoza humien.
Môj pedantný muž všetky mená vtákov starostlivo z angličtiny preložil a napísal mi do nej obyčajnou ceruzkou. Máme i dobré staré slovenské atlasy. A tak sa hocikedy zabudneme v kuchyni hľadajúc meno vtáčika, ktorý k nám prišiel na hostinu. Jedna z najzaujímavejších „domácich prác“ – určovať mená vtákov, chrobákov, kvetov, stromov, hviezd a namýšľať si, že nám tá všetka božia čalamáda za zelenou bránou patrí.
Vstávam o piatej. Niekedy pracujem, inokedy stojím na terase a mlčky salutujem rozvravenému kŕdľu husí. Počúvam zobúdzajúce sa drozdy v našom brečtane, mačky, ktoré sa pošmyknú špacírujúc po múre, výskajúce bažanty, líšku, čo zašteká za humnami, alebo ručiaceho jeleňa, ktorý má hlas, akoby reval odkiaľsi z útrob zeme.
Konečne prší, mraky, búrky, sople, mokrá zem s mláčkami, blato a zima, je koniec úmorného sucha a tepla. Na jeseň sadám na neviditeľného koňa, oslávim to s dcérou v jej neviditeľnej reštike. Na trhu predávajú karfiol a papriku na lečo. Čalamádové dni! Prvé kapustné hlavy sa už gúľajú do sudov.
V utorok sme v Modre s básnikom Ľubomírom Feldekom oslávili jeho osemdesiate narodeniny, o dva týždne oslávime aj tatkove Vincove, nedožité. A v sobotu je v našich okršlekoch Jablkové hodovanie. Naša knižnica bude mať ako každý rok v Pezinku stánok a ja upečiem, ako každý rok, jablkové pité.
Najlepšie by bolo, keby pršalo. Aj mrznúci dážď by mohol padať. Vytiahnem vlnenú pelerínu, okolo hlavy si omotám parádny vlnený nepálsky šál a budem baliť ľuďom do papierov jablkové koláče. Vezmem aj dcéru. Aspoň na chvíľu to bude naozaj a my budeme predavačky, nie iba v našom neviditeľnom obchode. Hoduje sa takmer všade u nás v našom kraji. Všade nájdete dáke jablkové koláče a iné jabĺčkové maškrty.
Na pošte mám čierny med a voskové sviece, a v koši na peci nové bavlnky. Je jeseň. Iba som chcela, že som celá jablkovokoláčovo šťastná. Aj keď mi prší za golier! V novembri jeseň stíchne, hmlu rozsvietia cintorínske sviečky a na Vianoce všetkým dobrým deťom napadne možno sneh.