Len Bratislava v tom musí, ostatne ako vždy, predstavovať výnimku, lebo tam na Prístavný most z ničoho nič padol aj celý veľký bazén. Obrovským šťastím pri tom vraj bolo, že ešte nebol napustený. Už v tom sa ukazuje obrovská sila prírody, ktorej ešte stále nevieme čeliť. Jediné, ktoré to dokážu, sú určité lokálne vykurovacie spoločnosti, ktoré síce, aspoň podľa všetkého, kúriť v princípe vedia, ale nenapadne im, aby to naozaj i robili.
Istotne je v tom aj určitá obava, či je zimy už dosť, či by ju týmto nepremysleným výkonom nezahnali do teplých krajín. Či nebude predsa len múdrejšie uchovať ju pre istotu aj v dobre zateplených ľudských príbytkoch. Veď v okolí južných morí, na rozdiel od nás, musia zúriť všakovaké hurikány, aby mohli mať podobné zážitky.
Niektorí producenti tepla sú pred skutočnou zimou dobre chránení dôkladnými zmluvami, kde sa jasne píše, že zima je, keď to oni uznajú za vhodné, a nemôže o tom rozhodovať nejaká ziskuchtivá meteorologická mafia.
Vždy si však v tejto súvislosti predstavujem múdreho starca, ktorý trpezlivo sedí pri ohrievači vo veľkej kotolni a v ruke v hamletovskom prítmí obracia veľkú čiernu briketu s vedomím o relatívnosti a pominuteľnosti všetkých vecí: „Kúriť či nekúriť? To je dnes večer aj pre zodpovedných platcov otázka fortúny!“
Nikto iný by za tým predsa nemohol vidieť starých a chorých, malých a veľkých, ktorí sa prenikavému chladu brániť nevedia a následne vyhľadávajú lekárov a farmaceutov. Netvrdím, že je to tak všade, no ešte stále to tak býva na mnohých miestach. Tie sú potom tiché a pusté. Teda zohrievané už iba správami dennej tlače o globálnom otepľovaní.
Veľa spravodlivosti dnes vo svete nie je. Napríklad Kim Čong-un v Severnej Kórei si búcha jednu atómovú bombu za druhou. Najvýznamnejšie mocnosti sa pre istotu nedohodli na tom, že by nadbytočné plutónium bolo potrebné likvidovať. Iste sa ešte veľmi zíde, keď sa s jeho pomocou budú zatiaľ len znepriatelené krajiny zohrievať navzájom.
Krok k mieru uskutočnili opäť iba mestskí poslanci v Bratislave, ktorí zakázali vo svetle týchto neblahých udalostí používanie pyrotechniky pri oslavách Silvestra. Je to zákaz, ktorý svojím spôsobom platí v celej Európe, najmä pre teroristov. Obyvatelia sa podľa poslancov môžu o 22.00 potichu vytratiť z pohostinstiev a rozísť do svojich domovov.
Tam si, aspoň podľa predstáv mestského zastupiteľstva, budú môcť pri televízore otvoriť pred polnocou šumivé víno. Ale, prirodzene, iba také to vo fľaškách so „šróbovacím“ uzáverom, aby iným typom zátky náhodou nahlas nebuchli a tým nevyplašili psov a inú zver, ktorú si ľudia na okolí s láskou chovajú. Podľa poslancov sa po Novom roku, keď Slovensko už nebude mať predsedníctvo v Rade EÚ, aj tak nebude na čo tešiť.