Theresa Mayová oznámila začiatok rozhovorov o vystúpení z Európskej únie: marec 2017. De facto oznámila aj ich výsledok. Pretože trvá na obmedzovaní migrácie, Spojené kráľovstvo pravdepodobne nebude ani súčasťou jednotného trhu. Premiérka to môže nazývať „dohodou šitou na mieru“. No je to tvrdý brexit. Ak niečo vyzerá ako kačka a kváka ako kačka, je to kačka.
Nechajme bokom otázku, koľkí z podporovateľov vystúpenia hlasovali za takýto výsledok. Je totiž politicky irelevantná. Opakovanie referenda je nateraz vysoko nepravdepodobné. V procese vyjednávania majú najväčší vplyv minister zahraničných vecí Boris Johnson, minister pre brexit David Davis a minister pre medzinárodný obchod Liam Fox. Všetkých troch by sme mohli – s určitou variabilitou – označiť za zástancov tvrdej línie. Premiérka Mayová sa postavila de facto na ich stranu.
Predstava opustenia jednotného trhu však vyvoláva obavy aj u tých, čo sa s odchodom z EÚ zmierili. Prvé je, samozrejme, Škótsko. Šéfka autonómnej vlády a líderka Škótskej národnej strany (SNP) Nicola Sturgeonová sa pokúša vo Westminsteri postaviť na čelo rôznorodej skupiny odporcov tvrdého brexitu.
Vláda má v parlamente väčšinu iba 16 hlasov a s tvrdou líniou nesúhlasí ani časť toryovcov. Politická akcieschopnosť koalície škótskych nacionalistov, časti labouristov, liberálnych demokratov a disidentských konzervatívcov je však otázna. Okrem toho, pre Sturgeonovú a SNP ostáva prioritou škótska samostatnosť – je len otázkou času a vhodnej príležitosti, kedy sa pokúsi využiť brexit na jej dosiahnutie.
Kabinetu komplikujú život aj množiace sa požiadavky na „špeciálne podmienky“. V Gibraltári hlasovalo za zotrvanie v EÚ 96 percent obyvateľstva. Enkláva je hospodársky závislá od pracovnej migrácie zo Španielska. Jej autonómna vláda žiada osobitný štatút podobný, ako má Andorra či San Maríno – možnosť zúčastňovať sa na spolupráci v únii bez členstva v nej.
Podobný problém má Severné Írsko. Väčšina bola v referende za členstvo v EÚ. Množstvo ľudí dochádza za prácou do Írska, v miestnej ekonomike hrá vývoz na juh ostrova dôležitú úlohu. Na špeciálny štatút však nestačí chcenie Londýna, bude potrebný aj súhlas Bruselu. Otázkou je, či lídri únie budú ochotní a či sa Londýn bude za svoje okrajové časti tvrdo biť – každý európsky ústupok bude musieť vyvážiť vlastným.
A napokon je tu Londýn. Obmedzenie voľného pohybu pracovnej sily a strata prístupu na trh EÚ by otriasli nielen jeho ekonomikou, no predovšetkým finančným sektorom. Lídri londýnskeho biznisu začínajú vzhliadať k starostovi Sadiqovi Khanovi, ktorý otvorene kritizuje postup vlády.
Londýnska samospráva nemá v rokovaniach formálne miesto, ale pri hospodárskej sile regiónu – produkuje približne pätinu hrubého domáceho produktu Veľkej Británie – ho môže vláda ťažko ignorovať.
Vláda Theresy Mayovej smeruje k ťažkým rokovaniam o vystúpení z EÚ, no tvrdé boje ju čakajú aj na domácom fronte.