Dokonalí sociálni demokrati

Niektorí politici sa vedia svojimi „bonmotmi“ presláviť navždy. Zvlášť, ak si nimi do niekoho s chuťou kopnú. V prípade legislatívy, ktorá by odstránila diskriminačný postoj Slovenskej republiky k LGBTI menšine, to platí o to viac.

28.10.2016 12:00
debata (28)

Prvý „slávny“ výrok na túto tému v prostredí novodobej modernej krajinky pod Tatrami už v roku 2000 vypadol z úst Jánovi Čarnogurskému, vtedajšiemu ministrovi spravodlivosti, keď na tlačovej konferencii Kresťanskodemo­kratického hnutia vyhlásil: „Jednoducho, kým ja budem ministrom spravodlivosti, registrované partnerstvá homosexuálov na Slovensku nebudú.”

V tom istom období László Nagy, predseda parlamentného výboru pre ľudské práva a národnosti, kontroval: „Do Ústavy SR sme chceli dostať to, že občania sú si rovní nielen na základe pohlavia, veku, rasy či národnosti, ale aj sexuálnej orientácie.”

Čas ukázal, že Slovenská republika, či presnejšie a adresnejšie povedané, jej vlády a parlamenty, neboli schopné prekročiť svoj „tradičný“ tieň a opak vízie Lászla Nagya sa stal realitou. Dokonca aj v ústave.

Úplne inak vyznievajú slová Jiřího Dienstbiera, českého ministra pre ľudské práva, ktoré odzneli v súvislosti s čerstvo schválenou novelou zákona o registrovanom partnerstve. Česká republika nielenže po prijatí tohto zákona nevymrela, ale väčšia časť českej spoločnosti – v súlade so slovami svojho ministra prijala za svoje, že je už „na čase prestať prehliadať práva detí k rodičom, ktorí ich milujú“.

Novela zákona, ktorá počíta s osvojením partnerovho či partnerkinho biologického dieťaťa, zatiaľ prešla „iba“ vládou ČR; pred sebou má schvaľovanie v parlamente a má, samozrejme, aj svojich odporcov.

Ale keďže v Česku nedávno padlo pozitívne prelomové rozhodnutie Ústavného súdu v súvislosti s diskriminačným prístupom voči možnosti zapísať jedného z partnerov registrovaného partnerstva do zoznamu čakateľov na osvojenie dieťaťa, očakáva sa, že novela prejde aj parlamentom.

Jiří Dienstbier, politik českej sociálnej demokracie, dlhodobo a trpezlivo vysvetľuje, že sa novela týka detí, ktorých jeden z partnerov je rodičom dieťaťa, teda detí, ktoré už v daných rodinách žijú: „Pre dieťa sú spravidla obaja rodičia rovnocenní, jeho vzťah s druhým partnerom však zatiaľ nie je nijako právne ošetrený.“ A platí to aj o Slovensku. S tým rozdielom, že našim tradičným ochrancom rodiny je to jedno.

V bonmotoch v tom najčernejšom duchu ideového sveta Jána Čarnogurského pokračoval aj slovenský premiér ako (a to zdôrazňujem) vrcholný predstaviteľ slovenskej sociálnej demokracie, keď v roku 2010 vyhlásil, že „keby sa mal urobiť zoznam tém podľa dôležitosti so 74-tisíc bodmi, téma zákona o registrovanom partnerstve sa tam nedostane“.

Svojim slovám zostal verný aj po nedávnej programovej konferencii Smeru. Ani po nej „dokonalí sociálni demokrati“, ako sa Robert Fico o svojej strane vyjadril, neplánujú v teplej politike žiadne zmeny. V porovnaní s českou sociálnou demokraciou je tá slovenská naozaj dokonalá. V ignorancii rovných práv.

© Autorské práva vyhradené

28 debata chyba
Viac na túto tému: #LGBTI+