O niekoľko dní budeme vedieť, či sa Donaldovi Trumpovi v poslednej chvíli podarí dotiahnuť na súperku a z Bieleho domu po ôsmich rokoch vytlačí demokratov. Ešte stále je pravdepodobnejšie, že USA a svet budú tejto katastrofy ušetrené.
Radosť by však bola predčasná. Fakt, že sa taký neprijateľný kandidát – osobnostne, politicky – dostal na dosah ku kreslu prezidenta Spojených štátov, je dostatočne jasným znakom hĺbky krízy demokracie. Hlavnou príčinou nie je nezodpovedný populizmus, ale nezodpovednosť elít.
Bezprostrednými príčinami Clintonovej problémov v posledných fázach predvolebnej kampane je pravdepodobne aj vyšetrovanie jej e-mailovej korešpondencie FBI. Spochybňuje jej (údajne) najsilnejšiu stránku – kompetentnosť vládnuť. Hlbšie príčiny však treba hľadať v inom zdroji: v elektronickej korešpondencii, ktorú postupne zverejňuje Wikileaks.
Ide o e-maily významného demokratického lobistu a šéfa Clintonovej kampane Johna Podestu. Poukazujú na vnútorný svet vedenia Demokratickej strany, ktorá má reprezentovať progresívnu, liberálnu Ameriku.
Vstupenkou do tohto sveta je politický vplyv a/alebo bohatstvo. Obývajú ho vysokí vládni predstavitelia a politici, bankári, šéfovia inovatívnych firiem zo Silicon Valley, lobisti, reprezentanti vplyvných think-tankov a konzultačných firiem.
Ide o svet, v ktorom sa sponzoring vymieňa za vymenovanie na lukratívne miesto, peniaze za vplyv, moc za bohatstvo. Všetko pekne zabalené do obrany liberálnych hodnôt. A popri nich poriadku, ktorý zabezpečuje reprodukciu postavenia elity.
Oficiálne je stále meritokraciou – vstupenku na súkromné audiencie a uzavreté večere si môžete „zaslúžiť“ úspechom. No zásluhy sa väčšinou reprodukujú v malej, uzavretej skupine. Ostatní môžu dúfať vo výhru v lotérii.
Hoci má Republikánska strana vlastnú verziu elitného klubu a ten sa čiastočne prekrýva s tým demokratickým, Trump sa stal pre mnohých voličov symbolom odporu proti establišmentu. Preto dokázal v republikánskych primárkach vyradiť z hry omnoho lepších, no mainstreamových protikandidátov. A preto teraz šliape na päty Clintonovej.
Dávalo by Trumpovo víťazstvo šancu na zmenu? Nie. Namiesto nej by pravdepodobne ponúkol zástupné témy živené rasizmom a xenofóbiou. To je však v tejto chvíli sekundárne. Americkí demokrati mali možnosť ukázať, že podporujú demokratizáciu politiky a väčšiu sociálnu spravodlivosť.
Vedenie strany a hlavní sponzori však urobili všetko preto, aby v primárkach zvíťazila kandidátka, ktorá zosobňuje stále viac uzavretejšiu vládu elity, vzďaľuje sa verejnej kontrole a je do seba zahľadená, presvedčená o správnosti systému, ktorý jej dáva do rúk privilégiá.
Túto voľbu americkým voličom naozaj nezávidím. Na druhej strane, na tomto našom brehu Atlantiku máme vlastné dilemy.