Pri bankách je situácia odlišná, keďže časť aktív musia mať k dispozícii ako záruky pre iné obchody. Niektoré banky už klientov doslova odháňajú a trestajú tým, že z uložených peňazí nedostanú žiadne úroky alebo dokonca im z nich ukrajujú aj z istiny. V zásade tak prestáva platiť pravidlo, že peniaze uložené v banke prinášajú ďalšie peniaze, keď vytvárajú úroky z úrokov. Táto zásada kapitalizácie úrokových výnosov je dlhodobo na Slovensku akousi „spiacou Ruženkou“, pretože väčšina našich bánk zásadne úroky pripisuje aj pri viacročných termínovaných účtoch až na konci viazanosti vkladu, t. j. bez ich priebežného pripisovania.
Zaujímavý prístup k negatívnym úrokom zvolila jedna z nemeckých bánk, ktorá láka klientov na poskytovanie bezúročných úverov vo forme tzv. kontokorentného prečerpania bežného účtu. Pritom takéto úvery sú zväčša v iných peňažných ústavoch pomerne drahé. Nulový úrok z úveru má iba jednu malú podmienku, ktorou je súhlas s pravidelným mesačným poplatkom vo výške päť eur ako príspevok na prevádzkové náklady banky. Bezúročný úver je, samozrejme, dostupný len pre klientov s dobrou bonitou, kde je predpoklad bezproblémového splatenia mínusového zostatku na bežnom účte, ktorý je obmedzený maximálnou hranicou desaťtisíc eur. Banka skôr počíta, že títo klienti budú častejšie platiť platobnými kartami, keď banka zarobí aspoň na províziách od obchodníkov. Ich maximálnu výšku však EÚ od tohto roka v rámci novej legislatívy značne okresala.
Peňažná politika ECB sa teraz cez záporné úroky zameriava na zoštátňovanie úspor a pomoc zadlženým krajinám eurozóny. Miera peňažných úspor obyvateľov krajín EÚ v posledných rokoch napriek tomu stúpa. Ten, kto neriskuje, nemôže dnes očakávať takmer žiadne garantované zhodnotenie peňazí. Platí to predovšetkým pri štátom chránených vkladoch s pevným úrokom, kde prisľúbený výnos nad jedno percento ročne je už skoro raritou.
Klienti bánk sú dnes v čoraz väčšej miere presviedčaní, aby sa nebáli rizík. Napríklad pri investovaní do dlhopisov podriadeného dlhu má majiteľ cenného papiera nárok na výplatu lákavo vysokých úrokov len v prípade, ak v predchádzajúcom roku firma vykázala účtovný zisk. Nehovoriac o tom, že majiteľ takéhoto dlhopisu je prvou obeťou v prípade, ak sa firma stane insolventnou. Následná súdom povolená reštrukturalizácia potom veľmi rýchlo premení dlhopis na takmer bezcenné akcie dlžníka. Dnešná doba si preto jednoznačne vyžaduje viac osvety a poznania finančných produktov, ako sme boli doteraz na Slovensku zvyknutí.