V roku 1984 takto v priamom prenose vtipkoval a budoval medzinárodnú atmosféru dôvery Ronald Reagan. „Humoristi“ v Bielom dome majú svoju tradíciu a dostali posilu.
Americký volebný systém je cielene komplikovaný. Nielen pre balansovanie hlasov medzi rôznym štátmi. Dôvodom boli sociálne otrasy a protestné hnutia, ktoré zastavila až konjunktúra počas druhej svetovej vojny. Historicky je nastavený na efektívne blokovane útoku zľava a na koncentráciu moci v rukách dvoch strán.
Funguje takmer bezchybne. Len občas ho narušil niekto ako Richard Nixon, tým že špehoval príslušníkov vlastnej triedy a ohrozoval rovnováhu moci. Ak sa nejaký progresívnejší liberál ako Bernie Sanders trockisticky infiltruje na kandidátku, pochová ho vlastná strana. Na čo však tento systém nastavený nie je, je útok z pravej strany.
Svet sa totiž mení. Politika je šoubiznis, upadá stredná trieda, mizne práca a silnie pocit, že dobre už bolo. Nejde o kompetentnosť a víziu. Ide o priestor v médiách, peniaze na kampaň a identifikáciu vinníka. Jednoduché skratky a vedrá špiny. Trénované tímy vyšetrovateľov sa hrabú v minulosti protikandidáta. Problém nie sú daňové úniky, drahé zdravotníctvo, dlhy na školnom, sociálne práva, ale kto koho chytil za čo.
Každá kampaň je špinavšia ako tá pred ňou. Víťazné tímy najímajú politické strany z celého sveta, aby im pomohli dotvoriť frašku na americký spôsob aj doma. Ak je niečo poučením z volieb v USA, tak to, že pri jednom volebnom obvode na Slovensku a štvorčlenných stranách tu o chvíľu na sloganoch ako všetci kradnú, iba my nie, vznikne vláda fašistov, lunetikov a sociálnych inžinierov.
Svojím spôsobom môžu byť Američania vďační. Je to možno posledné varovanie. Trump nie je žiadna zmena ani nádej. Nadväzuje na tradíciu insitných prezidentov, ako boli Ronald Reagan a George Bush mladší. Na rozdiel od nich však nie je herec ani manipulovateľný moralista, ktorý by dával systému priateľskú tvár. Je to sólista a slon v porceláne, ktorý takmer dokonale zjednotil establišment v odpore voči sebe.
Nie je to ideológia. Trump je jedným z nich. Nesľubuje im nič iné ako ďalšie znižovanie daní. Izolacionizmom však predstavuje hrozbu pre záujmy veľkých korporácií. Napríklad odmietaním dohody o voľnom obchode s Európskou úniou. Bude s ním preto potrebné pracovať, a už nominácie na ministrov povedia všetko.
Zo svojej agendy presadí máločo, ale to, čo áno, bude stáť za to. Ak je niekto taký naivný, že verí propagande o ruskom agentovi, bude hlboko sklamaný. Trump sa systematicky obklopuje konzervatívnymi veteránmi zahraničnej politiky. Už len zo psychologických dôvodov bude voči Rusku konfrontačný. Na dlhý čas pochová nádeje na progresívnejšiu politiku v oblasti zmeny klímy. Odmietne Parížsku dohodu a ľudia ako tí, čo protestujú v Severnej Dakote proti ropovodu, sa majú na čo tešiť.
Trump predstavuje pre mnohých ľudí schovaných v rozličných položkách vládneho rozpočtu novú výzvu. Bude treba rýchlo zabudnúť na to, čo o ňom hovorili a písali, keď ešte mala Hillary Clintonová 14-percentný náskok. Hlavne však bude treba nájsť nový kľúč k jeho pochopeniu.
Niet sa však čoho obávať. Len čo bolo jasné, kto je víťaz, začali Trumpa chváliť špičky republikánskej strany, ktoré mu pred dvoma dňami nevedeli prísť na meno. Až usadne prach, sklapnú aj médiá kontrolované korporáciami. Šou musí pokračovať.